ŠPANIELSKY VODNÝ PES
Hravý, citlivý a inteligentný pes, ktorý môže celoročne prebývať vonku, ale aj v byte. Ak hľadáte neokukané psie plemeno, španielsky vodný pes by mohol byť tou správnou voľbou práve pre vás.
Stredne veľký pes so zaujímavým vzhľadom a energiou na rozdávanie vám do života prinesie nové svetlo.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Španielsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
18 - 22 kg |
| Suka | 14 - 18 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
44 - 50 cm |
| Suka | 40 - 46 cm |
| Farba |
Čierna, Biela, Hnedobiela, Čiernobiela, Hnedá, Béžová |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI VIII. - Retríveri, sliediče, vodní psi. |
| Sekcia FCI | Sekce 3 - Vodné psy (so skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Španielsky vodný pes zaujme najmä svojím jedinečným vzhľadom. Srsť je vždy kučeravá, pripomínajúca ovčiu vlnu. Ak sú chlpy dlhšie, tvoria zauzlené šnúry na tele.
Farba srsti väčšinou zodpovedá farbe očí, ktorá je v hnedých odtieňoch od orieškovej až po pečeňovo hnedú. Existujú aj farebné kombinácie týchto psov.
Čo sa týka exteriéru, ide o stredne veľké plemeno so svalnatým krkom a rovným chrbtom. Krátky chvost býva nesený veľmi vysoko a jeho kupírovanie je v niektorých krajinách stále povolené.
POVAHA
Španielsky vodný pes je bystré, inteligentné a hravé plemeno. Je tiež známe pre svoju zvýšenú až prehnanú citlivosť, najmä pokiaľ ide o srsť. K deťom je síce vhodný, ale malo by sa vašim deťom vysvetliť, ako sa k psíkovi správne správať. Časté ťahanie a trhanie za chlpy neznesie veľmi dobre. K svojim ľuďom je veľmi oddaný a ostražitý.
S inými psami si rozumie pomerne dobre aj napriek jeho dominancii a niekedy sa uvádza, že je dokonca vhodné chovať psa v svorke. Ostatné zvieratá má ale často potrebu prenasledovať, preto bude vhodné psíka zoznamovať s ostatnými členmi už od útleho veku. Španielsky vodný pes je dobrý strážca, ktorý vždy upozorní svojím hlasným brechotom.
ZDRAVIE
Jedná sa o neprešľachtené plemeno, ktoré sa dožíva okolo 13 rokov. So správnym, a hlavne zdravým životným štýlom sa pes dožíva aj vyššieho veku. Môže trpieť napríklad na šedý zákal či problémy s kosťami a kĺbmi. Keďže má psík veľmi rád vodné hry, ušné infekcie mu nebudú celkom cudzie.
Španielsky vodný pes nie je vo svete až tak rozšírený, preto sa nedá s istotou povedať, či sa u neho objavujú nejaké ďalšie geneticky podmienené ochorenia alebo ochorenia, ku ktorým by plemeno bolo prehnane náchylné.
STAROSTLIVOSŤ
Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že starostlivosť o srsť bude veľmi náročná, nie je tomu tak. S väčšinou dlhosrstých plemien budete mať oveľa viac práce ako so španielskym vodným psom. Je potrebné kontrolovať, či nie sú chlpy zamotané a prípadne ich postupne rozpletať prstami.
Psa môžete tiež nechať vykúpať v čistom rybníku alebo rieke. Časté šampónovanie sa však neodporúča. Srsť je potrebné občas zastrihnúť, a ak si budete chcieť zaobstarať výstavného psa, salón budete navštevovať rozhodne častejšie. Mali by ste dbať aj na pravidelné kontroly u veterinára a kvalitnú stravu.
POHYB
Španielsky vodný pes je aktívne a všestranné plemeno, ktoré sa rado hýbe. Tento pes je obrovským milovníkom vody a vodných hier. Plávanie a svižná chôdza ho robia šťastným. Len behanie sem a tam po záhrade tomuto psovi určite stačiť nebude.
Môže sa tak stať, že by sa začal rýchlo nudiť a nachádzať zábavu vo vlastnej réžii. Pre jeho citlivú povahu musí byť výcvik vedený veľmi trpezlivo, ale nie je zložitý, a preto sa pes hodí aj starostlivému začiatočníkovi, ktorý mu bude venovať dostatok času a lásky.
HISTÓRIA PLEMENA
Domovinou plemena je samozrejme Španielsko, kde sa dodnes vyskytuje mnoho jedincov, ktorí sú zachovaní najmä vo svojej domovine. Zmienky siahajú už do polovice 17. storočia. Španielsky vodný pes patrí do skupiny pastierskych psov, kde pôvodne slúžil ako naháňač dobytka a strážca majetku.
Až neskôr sa osvedčil ako dobrý pomocník rybárom, ktorým pomáhal s lovom rýb a vyťahovaním sietí z vody. Odtiaľ tiež pochádza jeho veľká láska k vode.
História týchto psov je pomerne zamotaná a existujú rôzne špekulácie. Predok španielskeho vodného psa bol s najväčšou pravdepodobnosťou francúzsky barbet a portugalský vodný pes. Prvý štandard plemena bol oficiálne schválený v roku 1992 a dodnes ide o málo početné plemeno.

