SIBÍRSKA MAČKA
Nejde o klasickú samotársku mačku, ktorá zvládne byť celé hodiny sama doma, ale práve naopak, sibírske mačky sú pomerne závislé na svojich ľuďoch. Zároveň sú veľmi vitálne a prítulné, nerady trávia čas osamote a považujú sa za spoločenské tvory, ktorým robí radosť prítomnosť ľudí.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rusko |
| Hmotnosť | |
| Kocúr |
5 - 7 kg |
| Mačka | 3,5 - 5 kg |
| Farba |
Tigrovaná, mramorovaná |
| Priemerný vek |
12 - 17 rokov |
VZHĽAD
Telíčko sibírskej mačky pokrýva huňatá dvojvrstvová srsť, ktorá odpudzuje vodu, a ďalej bohatá podsada, ktorá zase udržuje mačku v teple. Sibír ako zem svojho pôvodu rozhodne nezaprie.
U tohto typu mačky sa veľmi líši letná a zimná srsť, keď v lete svoju podsadu spolu s golierom okolo krku a hrudníka postupne stráca, ale v zime naopak naberá.
Na okrúhlej hlave vidíme veľké okrúhle oči vo farbe srsti a široko postavené uši. Farebné varianty srsti sú naozaj rôznorodé, niektoré sú žiaduce a niektoré zase menej. Väčšina chovateľských staníc dokonca neuznáva zafarbenie srsti ako je škoricová, plavá alebo čokoládovo hnedá.
POVAHA
Sibírska mačka si trochu zachovala svoju divokosť a loveckú vášeň. Na rozdiel od ostatných samotárskych plemien mačiek je sibírka pomerne spoločenská a milujúca, veľmi rada vám bude ležať na kolenách a spokojne priasť, ale rovnako ju teší šantiť a lietať sem a tam.
Veľmi dobre sa znáša aj s ostatnými zvieratami, vrátane psíkov. Sibírky majú aktívneho ducha a plno energie, ale zároveň sa dokážu povaľovať na gauči pri televízii. Nejde o mačičku, ktorá by mohla byť ponechaná celé hodiny sama doma bez ľudskej spoločnosti. Samotu znáša veľmi zle a je závislá na svojom majiteľovi. Mnoho ľudí si preto zaobstaráva aj druhú mňaukajúcu kamarátku, aby sa ich sibírka sama nenudila.
ZDRAVIE
Sibírsky pôvod týchto mačiek im zabezpečil odolnosť a silnú imunitu voči chorobám. Priemerný vek sibíriek sa pohybuje okolo 15 rokov, ale staršie jedince nie sú žiadnou výnimkou.
Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré ich môžu postihnúť, patrí hypertrofická kardiomyopatia, anémia či problémy s močovými cestami.
STAROSTLIVOSŤ
Sibírske mačky budú potrebovať pomoc najmä v zimnom období, a to so svojím bohatým kožuchom. Je potrebné privykať mačiatko už od ranného veku na pravidelné česanie kvalitnou kefou, keď sibírskej mačke pomôžete zbaviť sa prebytočných a starých chlpov.
Vďaka jej hustej podsade sa môže srsť pravidelne zamotávať a zlepovať. Prekúrený mestský byt vašej mačičke rozhodne neprospeje. Raz mesačne alebo podľa potreby by ste mali zastrihávať prerastené pazúry, ktoré pri zanedbaní môžu až zarastať a mačke tak spôsobiť bolesť a ďalšie problémy.
POHYB
Sibírske mačky sú veľmi vitálne, zvedavé a prekypujú svojou dobrodružnou povahou skúmať. Milujú skákanie, šplhanie, škrabanie a samozrejme lovenie.
Ak im človek nedokáže bezproblémovo zabezpečiť tieto aktivity, nehodia sa do bytu, ale skôr na zabezpečenú záhradu, kde môžu loviť hlodavce a brúsiť si pazúry o veľké stromy, po ktorých budú zároveň šplhať.
HISTÓRIA PLEMENA
Tento druh má pevné základy v podobe huňatého kožucha práve zo Sibíri, kde sa prvýkrát objavil. Ide o prírodné plemeno, a tak nebol žiadny človek zapojený do jeho vývoja. V priebehu 16. a 17. storočia, keď Rusi začali osídľovať Sibír, brali aj svoje mačky ako členov domácností.
Postupne sa z mačiek stali dobré lovkyne a narástol im charakteristický huňatý kožuch, vďaka ktorému boli chránené pred drsnými podmienkami. Najprv bolo toto mačacie plemeno známe pod názvom ruská dlhosrstá mačka, až začiatkom deväťdesiatych rokov sa jeho názov zmenil na sibírsku mačku, ktorú poznáme teraz.
