VÝCHODOSIBÍRSKY LAJKA
Temperamentné, živé, ale priateľské plemeno. Lajky bývajú otvorené a milé aj k cudzím ľuďom, ale ak vycítia hrozbu alebo nervozitu zo strany majiteľa, neboja sa bezhlavo zasiahnuť. Záhradu a domček vám teda spoľahlivo postrážia. Východosibírske lajky môžu žiť aj v bytoch, ak budete počítať s pravidelným pohybom a pĺznutím. Táto harmonická chlpatá kamarátka hravo zapadne do vašej rodiny.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rusko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
18 - 23 kg |
| Suka | 18 - 23 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
57 - 64 cm |
| Suka | 53 - 60 cm |
| Farba |
Biela, Čierna, Sivá, Svetlohnedá, Hnedá, Červená |
| Priemerný vek |
12 - 15 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Severské poľovné psy (so skúškou z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Lajky sú veľmi podobné vlkom a divokým psom. Zo všetkých lajek je práve východosibírska najväčšia a pýši sa svojou pevnou a svalnatou postavou s bohatou srsťou. Hlava je rovnako veľká ako psí krk.
Na hlave sú vztýčené trojuholníkové stojaté uši, ktoré môžu byť mierne zaoblené. Oválne oči majú rôzne odtiene hnedej a sú stredne veľké. Východosibírska lajka má silný, pevný a široký chrbát, na ktorý nadväzuje huňatý a zatočený chvost nad chrbtom.
Plemeno má bohatú a hustú podsadu, ktorá ho chráni proti mrazivému počasiu. Sfarbenie lajek môže byť šedé, čierne, biele alebo strakaté.
POVAHA
Tento chlpáč štvornohý tvor oplýva temperamentom, ale zároveň priateľskou povahou. Lajka dokáže byť veľmi jemná, veselá a otvorená aj k cudzím ľuďom. Súc feny bývajú spravidla zdržanlivejšie.
Svojim pánom a rodine slúži ako oddaný spoločník, ktorý sa rozhodne nebojí zakročiť, ak vycíti nebezpečenstvo od cudzieho človeka či psa. Rozhodne sa jedná o dobrého strážcu a ochrancu. Keďže má východosibírska lajka vyvinutý lovecký pud, socializácia s ostatnými zvieratami bude kľúčovým faktorom.
S deťmi si dobre rozumie a je k nim trpezlivá a jemná. Z predpokladu správnej výchovy budete môcť lajku chovať aj s menšími zvieratami.
ZDRAVIE
Dá sa povedať, že lajky sa pýšia svojim zdravotným stavom a predovšetkým nenáročnosťou, pokiaľ ide o kŕmenie a údržbu. To samozrejme neznamená, že by ste sa o svojho psíka nemali riadne starať.
Východosibírske lajky by mali byť testované na dyspláziu bedrového kĺbu, aby sa tak predišlo nechceným problémom. Občas lajku môžu postihnúť aj problémy očí ako je glaukóm či slepota v neskoršom veku.
STAROSTLIVOSŤ
Lajky potrebujú pravidelný ľudský kontakt so svojím majiteľom. To by ste si mali zapamätať, ak budete chcieť lajku chovať celoročne na záhrade. Môžu byť však chované aj v byte za predpokladu kvalitného pohybu cez deň.
Keďže ide o chlpatých kamarátov, ktorí oplývajú bohatou podsadou, mali by ste počítať s pravidelným pĺznutím. Ak budete mať lajku v byte, česanie srsti by ste mali v týchto mesiacoch praktizovať častejšie, aby ste tak zabránili nadmernému vypadávaniu chlpov.
Plemeno je nenáročné. Stačí občas zastrihnúť prerastené pazúriky, skontrolovať uši a zájsť na kontrolu k veterinárovi.
POHYB
Východosibírska lajka je temperamentný, vitálny a energický pes, ktorý potrebuje kvalitný pohyb. Je dôležité nájsť s akčnou lajkú takú aktivitu, ktorá bude baviť majiteľa aj psa.
Už bolo spomenuté, že lajky majú silne vyvinutý lovecký inštinkt a lovia teda výborne. Na prechádzkach by ste mali mať vodítko vždy poruke, inak sa môže ľahko stať, že váš partner chytí stopu a zmizne v lese.
HISTÓRIA PLEMENA
Ako celý názov lajky napovedá, pochádza z Ruska, konkrétne zo Sibíri, kde sa objavila okolo 20. storočia. Pravdepodobne vznikla krížením s ďalšími lajkami, ktoré sa na tomto území vyskytovali a lovili tu veľké zvieratá, medzi ktoré patria dokonca medvede.
Východosibírska lajka je dodnes rozšírená iba vo svojej domovine, v Škandinávii alebo v Irkutsku, kde sú k videniu tí najlepší jedinci. Štandard bol schválený okolo roku 1981.
