TALIANSKY DURIČ
Lovecké plemená majú nevyčerpateľnú studnicu energie, preto bude taliansky durič vhodný predovšetkým pre športovo založené osoby alebo aktívne rodiny. Ak sa nutne nechcete venovať lovu, vhodnými aktivitami budú rozhodne prechádzky, dlhé výlety, ale aj psie športy, kde durič využije svoju vytrvalosť a rýchlosť.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Taliansko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
18 - 28 kg |
| Suka | 18 - 28 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
52 - 58 cm |
| Suka |
48 - 56 cm |
| Farba |
Plavá, čierna s pálením |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1.2 - Strední duriči (S pracovnou skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Taliansky durič je stredne veľký pes s dlhým telom a štíhlymi nohami.
Pevné telo má obdĺžnikový rámec so silným krkom, pretiahnutou hlavou so širokými ušami pozdĺž nej a mandľovými tmavými očami. Dlhý trup končí tenkým chvostom.
Durič má krátku srsť po celom tele, drsnú na dotyk. Na hlave chlpy vytvárajú typickú bradu, čo na prvý pohľad môže pôsobiť rozstrapateným dojmom.
U talianskeho duriča sa pripúšťajú čierne odtiene s pálením alebo plavé, ktoré môžu dopĺňať drobné biele znaky po tele.
POVAHA
Taliansky durič je spoločenským psom, milujúci svoju rodinu, ktorú pozorne chráni spolu s jej majetkom.
Vďaka obozretnosti vás okamžite upozorní na cudziu návštevu. Jeho veľkosť a ochranný pud môže občas vzbudiť rešpekt.
Je dôležité poznamenať, že taliansky durič je srdcom lovecký pes, ale napriek tomu sa stále viac získava do rodín s deťmi.
Dokáže byť veľmi ohľaduplný a jemný. Spolužitie s hlodavcami a malými zvieratami by však mohlo byť problémové, preto by ste mali lovecké pudy vždy usmerňovať.
ZDRAVIE
Plemeno je robustné a odolné voči mnohým chorobám. Keďže má hlboký hrudník, mohla by sa u honiča objaviť napríklad nežiaduca torzia žalúdka, čo je život ohrozujúci stav. Riziko dokážete minimalizovať napríklad rozdelením krmiva na menšie porcie viackrát za deň, namáčaním granúl a predovšetkým pokojovým režimom po nakŕmení.
Psíka môžu postihnúť aj problémy s očami, s ušami a pohybovým aparátom.
STAROSTLIVOSŤ
Honič nie je príliš vybavený podsadou, a preto by pre neho celoročný pobyt vonku mohol byť často náročný. Potrebuje na to kvalitné, teplé a suché zázemie s búdou a prísunom pitnej vody. Zároveň je pre talianskeho honiča dôležitá rodina, ktorú potrebuje vždy nablízku.
Krátka srsť potrebuje občasné prečesanie, vykúpanie, inak je údržba honiča rovnaká ako u každého iného plemena. Kvalitná strava, pohyb a skracovanie pazúrov by ste nemali podceňovať.
Zároveň je dôležité psa kontrolovať a dbať na zdravý chrup.
POHYB
Tak ako každé iné lovecké plemeno, aj taliansky durič nie je práve lenivým tvorom, ktorému by stačili krátke prechádzky na vykonanie potreby.
Najprirodzenejšou aktivitou je pre duriča určite lov, stopovanie a všetko s tým spojené. Môžete ho vyskúšať aj pri klasických psích športoch, kde pes využije svoju obratnosť a vytrvalosť. Ak nie ste práve športový nadšenec, váš štvornohý parťák sa uspokojí s dlhými prechádzkami, výletmi alebo túrami do hôr.
HISTÓRIA PLEMENA
História týchto psov je zahalená v hmle, ale existujú rôzne teórie o pôvode talianskeho duriča.
Jedna tvrdí, že psy vznikli krížením staroegyptských duričov a chrtov, ktorých potomkovia boli neskôr dovezení do Talianska. Existuje mnoho malieb podobných psov pochádzajúcich z doby starého Ríma.
Novodobá história sa začína písať až v roku 1886, keď bol taliansky durič predstavený na výstave v Miláne. Prvý štandard tohto chlpatého psa vznikol ešte pred 2. svetovou vojnou, a to v roku 1920. Potom jeho chov upadal, ale vďaka združeniu chovateľov sa plemeno podarilo v priebehu 20. storočia oživiť.
Mimo svojej domoviny sa s týmito psami takmer nestretneme.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
