SLOVENSKÝ ČUVAČ
Vesnický pes, ochranár a dobrý rodinný spoločník, to je slovenský čuvač. V horúcich krajinách je ako doma, dlhé výlety po prírode ho napĺňajú. Vhodný je pre ambiciózneho turistu, ale aj do aktívnej rodiny s deťmi. Na farme sa cíti ako doma, ale s inými psami veľmi dobre nevychádza.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Slovensko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
36 - 44 kg |
| Suka | 31 - 37 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
62 - 70 cm |
| Suka | 59 - 65 cm |
| Farba |
Biela |
| Priemerný vek |
10 - 12 rokov |
| Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Mohutného a silného psa definuje najmä dlhá snehovo biela srsť, v ktorej sa vyskytuje. Tmavšie nažltlé odtiene sú síce prípustné, ale nie sú žiaduce.
Slovenský čuvač je vzhľadovo typickým horským psom so silnou kostrou. Oválne oči majú tmavohnedú farbu a vysoko nasadené uši nosí pes zvesené a priliehajúce pozdĺž hlavy.
Slovenskí čuvači majú mohutný a stredne dlhý krk s hlbokým hrudníkom a dobre klenutými rebrami. Silné končatiny sú zakončené veľkými labami s vankúšikmi. Ich chvost býva v pokojnom stave nosený zvesený.
POVAHA
Čuvači majú sebavedomú a vyrovnanú povahu, ktorú len tak niečo nevyvedie z miery. Svoju rodinu berú ako svoju svorku.
Vychádzajú veľmi dobre s deťmi a prejavujú vernosť svojmu pánovi. Nepotrebujú neustálu pozornosť, dokážu byť aj samostatní. Slovenský čuvač chráni svojich ľudí rovnako dobre ako svoje územie.
K cudzím ľuďom sa môže správať trochu odmerane a rezervovane, agresívny však nebýva. Vždy záleží na reakcii majiteľa na novo prichádzajúceho jedinca. S menšími zvieratami vychádza pes dobre, ale pokiaľ ide o ostatné psy, môže nastať problém a spolužitie s nimi sa skôr neodporúča.
ZDRAVIE
Slovenskí čuvači sú od prírody odolní a zdraví jedinci. Nie sú vo veľkej miere náchylní na choroby. Hlavným strašiakom u takto veľkých a obrovských plemien psov je dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu a celkové problémy pohybového aparátu.
Preto je potrebné dbať na správnu stravu a výber zdravého šteňaťa. Okrem dysplázie nebol u plemena zaznamenaný častejší výskyt žiadneho iného ochorenia.
STAROSTLIVOSŤ
Stopercentne ide o vonkajšie plemeno, ktoré môže celoročne prebývať na záhrade. V byte ho uvidíme iba zriedka. Kvalitná zateplená búda pre slovenského čuvača bude veľkým plusom, aby sa v zimných mesiacoch mal kam schovať. Aj napriek tomu, že je plemeno samostatné a dokáže byť nejaký čas samo, denný kontakt s majiteľom bude nevyhnutný.
Starostlivosť o srsť slovenského čuvača je menej náročná, než sa v skutočnosti zdá. Okrem obdobia pĺznutia, kedy je potrebné každodenné česanie, postačí prečesať srsť iba raz za týždeň. Podľa potreby je potom nutné strihať pazúriky a pravidelne kontrolovať zuby a uši.
POHYB
Ak budete psa chovať vonku na dostatočne veľkej záhrade s kvalitným oplotením, čuvač si dokáže zabezpečiť pohyb sám. Inak je potrebné ho vziať na prechádzky, kde sa bude môcť unaviť. Slovenský čuvač bude vynikať najmä v dogtrekkingu.
V horách a turistike je veľmi zbehlý, dlhé výlety a túlanie prírodou psa napĺňa. Zároveň by bolo výhodou pri takto veľkom plemene kvalitný výcvik.
Slovenský čuvač má vysoké sebavedomie a vlastný rozum, čo ale neznamená, že ide o plemeno, ktoré nemožno vychovať. Dôležitý bude pevný, ale zároveň citlivý a správny prístup formou odmeny. Pes má tiež rád rôzne hry s loptou.
HISTÓRIA PLEMENA
Slovenský čuvač pochádza zo slovenských hôr, kde pôsobil ako pastiersky pes. Jeho biela farba bola žiaduca a tiež nebol jediným bielym pastierom. Pastieri tak psy rozpoznali od potenciálnych predátorov a nestalo sa tak, že by omylom zastrelili svojho psa namiesto vlka.
Prakticky ide o čistokrvný chov, keďže bol pes chovaný na odľahlých miestach, kam sa dostávali najmä turisti, ktorí si mnohokrát odniesli šteňa slovenského čuvača so sebou domov, a tak sa plemeno postupne rozširovalo. K schváleniu názvu slovenského čuvača namiesto tatranského došlo v roku 1969.
