SEDMOHRADSKÝ DURIČ
Plemeno, ktoré je síce priateľské a na údržbu nenáročné, ale jeho povahu komplikuje silne vyvinutý lovecký pud, ktorý sa musí usmerňovať dôležitou a pravidelnou výchovou. Sedmohradský durič je najmä pracovné lovecké plemeno, ktoré nájde uplatnenie u poľovníkov. V rodinnom živote psa uvidíme zriedkavo.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Maďarsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
30 - 35 kg |
| Suka | 30 - 35 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
55 - 65 cm |
| Suka | 55 - 65 cm |
| Farba |
Čierna s pálením |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 1.2 - Stredná duriči (S pracovnou skúškou) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Durič má atletickú stavbu tela, nie príliš mohutnú, ale ani slabú. Kostra je prispôsobená na pohyb. Srsť honičov je krátka, priliehajúca a s vysokým leskom.
Hlava je skôr podlhovastá a úzka s krátkymi a zvesenými ušami pozdĺž strán. Oválne oči strednej veľkosti majú tmavohnedú farbu.
Celková stavba tela sedmohradského duriča je štvorcového formátu s rovným a dlhým chrbtom, na ktorý nadväzuje nízko nasadený chvost.
Títo psi nosia svoj dlhý chvost vo vzpriamenej polohe.
POVAHA
Jedná sa o silné, inteligentné a hravé psie plemeno s množstvom energie. Sedmohradský durič má oddaný a priateľský vzťah k ľuďom aj k deťom, dokonca aj k ostatným psom sa správa dobre a vychádza s nimi.
Dôležité je spomenúť jeho silne vyvinutý lovecký pud, ktorý sa musí počas života usmerňovať, ale každý majiteľ by mal počítať s tým, že pes bude vždy loveckým plemenom a pudu sa nikdy nezbaví.
V rodinnom živote ide o pokojné, ale zároveň temperamentné plemeno.
ZDRAVIE
Sedmohradský durič je už od prírody húževnatý a pomerne zdravý pes, ktorý nie je náchylný na mnoho chorôb. Jedna choroba, známa u veľkých psov, ho však môže postihnúť, a to je dysplázia lakťového alebo bedrového kĺbu.
Celkovo problémy s pohybovým aparátom sa u týchto psov vyskytujú bežne. Ďalším strašiakom môže byť luxácia pately (vykĺbenie jabĺčka). Iné geneticky podmienené choroby nie sú zaznamenané.
STAROSTLIVOSŤ
Sedmohradský durič je veľmi náročné plemeno, čo sa pohybu týka. Potrebuje vybiť dennú energiu v oveľa väčšej miereako bežné plemeno. Na druhej strane, údržba srsti je veľmi jednoduchá. Keďže má pes krátku, ale hustú podsadu, kartáčovanie bude potrebné skôr v zimných mesiacoch.
Sedmohradský durič môže byť chovaný celoročne na dobre oplotenej záhrade za predpokladu, že bude mať denný kontakt so svojou ľudskou rodinou a majiteľom. Vonkajšie a pracovné psy väčšinou obrusujú svoje pazúry o vonkajší povrch, takže ani pravidelné zastrihávanie nebude potrebné. Kontrola uší, očí a srsti je u týchto psov zásadná.
POHYB
Sedmohradský durič doslova prekypuje nekonečnou energiou a vitalitou. Je veľmi hravý, obratný a svižný. Vyniká najmä pri love zveri a nadšenému poľovníkovi urobí tento pes obrovskú službu. Durič potrebuje dostatok voľného pohybu a so silným loveckým inštinktom sa spája aj potrebný výcvik a výchova.
Po zlom samozrejme nič nepôjde, pes nemá rád ani každodenný dril formou dlhých hodín cvičenia. Vedenie tréningu musí psa baviť, a preto by ste mali zvoliť spôsob odmien a pochvál.
Keďže ide o temperamentnejšie plemeno, ktoré môže byť rodinným psom iba ak bude 100% vycvičené, neodporúča sa úplným začiatočníkom.
HISTÓRIA PLEMENA
Plemenu sedmohradského duriča sa niekedy prezýva transylvánsky pes, a to práve preto, že pochádza z Transylvánskych Álp v Západných Karpatoch.
Tomuto územiu sa tiež hovorí Sedmohradsko, názov plemena je teda úplne jasný. Uvádza sa, že sa vyskytoval už v 18. storočí, keď zastával pozíciu obrancu, strážcu a poľovného psa zároveň. Využívaný bol najmä šľachtou, ktorá potrebovala svorkového, vytrvalého a odvážneho psa na lov.
Ako už býva zvykom, chov plemena postupom času takmer zanikol. Nakoniec bolo plemeno obnovené a prvý štandard sedmohradského duriča vznikol v roku 1968.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
