PRESA CANARIO ( KANÁRSKÁ DOGA )
Kanárska doga je veľmi špecifické plemeno, ktoré nie je vhodné pre každého. Síce dokáže byť skvelým rodinným priateľom, ale to vás bude stáť značné úsilie. Podceňovať by sa nemala predovšetkým správna výchova a včasná socializácia. Pri výcviku musíte mať pevnú ruku, pretože doga dokáže byť dominantná a napriek svojej inteligencii aj tvrdohlavá.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Španielsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
50 - 65 kg |
| Suka | 40 - 55 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
60 - 66 cm |
| Suka |
56 - 62 cm |
| Farba |
Žíhané sfarbenie, Svetlo žltohnedá, Strieborná svetlo žltohnedá, Červená plavá, Červené žíhané, Čierna |
| Priemerný vek |
8 - 12 rokov |
| Skupina FCI | FCI II. - Pínčovia a knírači, molosské plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Molosské plemená typu mastifa (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Kanárska doga je molossoidný typ psa s obdĺžnikovým formátom tela. Napriek svojej mohutnosti je celkovo vyvážená a samozrejme dobre osvalená.
Na mohutnej hlave sú zvislé uši pozdĺž líc, ktoré sú pokryté jemnou srsťou.
Oválne oči majú tmavú dúhovku a sú posadené ďalej od seba.
Kanárske dogy majú silný krk, na ktorom sa tvorí lalok. Rovný a svalnatý chrbát a pri koreni silný chvost, ktorý sa smerom ku špičke zužuje. V akcii ho doga nesie šabľovito hore.
Ide o krátkosrsté plemeno s hrubou a priliehavou srsťou bez podsady v odtieňoch plavej, hnedej alebo žíhanej. Prípustné sú aj biele znaky.
POVAHA
Aj napriek tomu, že kanárska doga môže byť skvelým rodinným spoločníkom, nie je pre každého. Do rúk neskúsených sa určite nehodí, pretože je veľmi ochranárska a v prípade núdze sa nebojí zasiahnuť.
Malé deti jej nevadia. Ak jej budú detské hry vadiť, jednoducho odíde. Problémy by mohli robiť ďalšie domáce zvieratá. Ak je kanárska doga zvyknutá na ďalších členov domácnosti od malička, bude sa k nim správať bez problémov, ale v opačnom prípade vie byť agresívna.
Jedná sa o výborného strážcu a ochrancu, ktorý je svojej ľudskej rodine navždy verný.
Pod slupkou hrošej kože sa však predsa len skrýva milý a priateľský pes, ktorý dokáže byť dobrým spoločníkom.
ZDRAVIE
Ako je už zvykom, väčšina veľkých plemien trpí na kĺby a inak tomu nie je ani u kanárskej dogy, ktorá by sa nemala preťažovať, a to predovšetkým v šteňacom veku, keď sa jej kĺby ešte len vyvíjajú.
Vždy je najlepšie zaobstarať si psa z chovateľskej stanice, kde sú jednotlivci pravidelne testovaní na rôzne choroby.
Ďalšou hrozbou, ktorá sa môže u dogy objaviť, je torzia a dilatácia žalúdka, čo je život ohrozujúci stav. Zabrániť tomu môžete napríklad pokojovým režimom po kŕmení, rozdelením kŕmnej dávky do menších porcií alebo namáčaním granúl pre lepšie trávenie.
STAROSTLIVOSŤ
Hoci je kanárska doga veľké plemeno, aj tak potrebuje pravidelný kontakt so svojím majiteľom a ľudskou rodinou. Do mestského a rušného bytu vhodná nie je, ale vo veľkom dome s prístupom na záhradu sa jej bude dariť najlepšie.
Medzi najdôležitejšiu starostlivosť bude patriť predovšetkým pohyb a kvalitný výcvik, predsa len nejde o najmenšieho psa.
Srsť vyžaduje minimálnu údržbu, keďže doga postráda podsadu, a preto nebudete mať chlpy na každom rohu. Do vašej pravidelnej rutiny by ste mali zahrnúť dentálnu hygienu, strihanie pazúrov podľa potreby a tiež čistenie uší.
POHYB
Rozhodne nejde o lenivého pecivála, ktorý by len ležal doma na gauči. Napriek tomu, že sa kanárska doga nehodí na klasické psie športy, kde musí vykazovať mrštnosť a obratnosť, beh a dlhé prechádzky ju budú veľmi baviť.
Nie je to plemeno pre každého. Doga vie byť veľmi dominantná a napriek jej inteligencii aj veľmi tvrdohlavá, a ak nemáte dobre zvládnuté privolanie, vodítko bude nevyhnutnou súčasťou každej vašej prechádzky.
Dôležitá je tiež včasná socializácia, a predovšetkým kvalitný a pevný výcvik.
HISTÓRIA PLEMENA
Ako už názov napovedá, plemeno pochádza z Kanárskych ostrovov, kde bolo využívané predovšetkým na lov zveri, stráženie dobytka, obydlí a tiež zastupovalo bojového zápasiaceho psa.
Zápasy boli v roku 1940 našťastie zakázané, ale kanárska doga sa tak ocitla na pokraji vyhynutia.
FCI uznala plemeno až v roku 2001 po usilovnej snahe o obnovu plemena.
S kanárskou dogou sa môžeme stretnúť predovšetkým v Španielsku a v Nemecku než na našom území.
