PODHALANSKÝ OVČIAK
Ostražitý, lojálny, ale zato veľký maznáčik a jemný pes, ktorý sa rád hrá s deťmi a stráži záhradu. Z ostatných kolegov sa podhalanský ovčiak najľahšie cvičí. Napriek jeho vysokej inteligencii sa však neodporúča pre úplných začiatočníkov.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Poľsko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
45 - 69 kg |
| Suka | 45 - 69 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
65 - 70 cm |
| Suka | 60- 65 cm |
| Farba |
Biela |
| Priemerný vek |
10 - 13 rokov |
| Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Jedná sa o mohutného psa s obdĺžnikovým tvarom tela a silnou kostrou. Pohlavný dimorfizmus sa spozná len podľa rozdielu vo výške, kedy sú suky nižšie, nie však drobnejšie či chudšie.
Dlhšia a hustá srsť s podsadou pokrýva celé telo. Má čisto bielu farbu, kde sa nepovoľuje ani krémový nádych alebo farebné znaky.
Dôležitými aspektami u ovčiaka sú rozhodne dlhé uši trojuholníkového tvaru, stredne veľké oči tmavohnedej farby a výrazný stop.
Krk je silný a stredne dlhý, na ktorom nie je voľne visiaca koža, ale srsť na ňom tvorí tzv. golier. Chvost je pri akcii nesený v línii chrbta, nie stočený.
POVAHA
Rovnako ako ostatní ovčiaci, aj podhalanský ovčiak je veľmi oddaný a neváha bojovať za svoju ľudskú svorku.
Povahovo je veľmi pokojný, inteligentný a sebavedomý. K deťom sa správa jemne a tolerantne, napriek tomu je vždy potrebná prítomnosť dospelej osoby vzhľadom na jeho nemalú veľkosť.
Podhalanský ovčiak je ostražitý, preto sa hodí na pozíciu strážcu. K cudzím ľuďom sa správa zdržanlivo a v prípade núdze sa nebojí zasiahnuť. Vzťah k iným zvieratám je u plemena dobrý, avšak nie vždy sa dobre znáša s ostatnými psami.
V tejto chvíli hrá dôležitú úlohu socializácia.
ZDRAVIE
Podhalanský ovčiak patrí medzi tie odolnejšie plemená psov, ktoré nie sú prešľachtené a zvládnu naozaj drsné podmienky. Na druhej strane ide o veľkého psa, u ktorého sa vyskytujú najmä problémy s pohybovým aparátom. Medzi tieto ťažkosti môžeme zaradiť už známu dyspláziu. Ovčiak našťastie nie je postihnutý genetickými chorobami.
STAROSTLIVOSŤ
Najmä starostlivosť o srsť v zimných a jarných mesiacoch dokáže neraz potrápiť. Ovčiaci majú bohatú podsadu a tiež pravidelne pĺznu. V období pĺznutia budete musieť vytiahnuť kefu takmer každý deň, aby ste sa čo najrýchlejšie zbavili starých chlpov.
Vďaka jeho samočistiacej srsti, keď je pes čistý takmer po celý rok s výnimkou dažďov, nebude potrebné ani pravidelné kúpanie. Pri častých kúpaniach sa môže ľahko stratiť prirodzený lesk a maz zo srsti.
Nemala by sa podceňovať pravidelná a kvalitná strava, už len z toho dôvodu, že ide o plemeno, ktoré má pomalší metabolizmus.
POHYB
Ovčiaky rozhodne potrebujú k spokojného životu priestor a voľný pohyb. Najlepšou voľbou pre psa bude veľká záhrada, ktorú bude zároveň starostlivo strážiť. Možnosť kontaktu so svojou ľudskou rodinou je pre ovčiaka dôležitá rovnako ako výcvik. Napriek tomu, že plemeno nie je také ostré ako ostatní pastieri, určite sa nehodí do neskúsených rúk.
Je síce poslušný a lojálny, ale nikdy nebude slepo plniť úplne každý úkol, ktorý mu zadáte. Podhalský ovčiak dokáže byť niekedy dosť tvrdohlavý a keď sa k tomu pridá aj jeho sebavedomie, často nastáva problém aj pre skúsených kynológov.
Psa využijete pri výletoch a ako služobného alebo strážneho psa. So správnym výcvikom bude skvelým rodinným partnerom a spoločníkom.
HISTÓRIA PLEMENA
Podhalanský ovčiak mal po dlhé roky jasne rozdelenú prácu, kedy jeho náplňou bola predovšetkým ochrana a pasenie stáda. Biela farba bola vtedy u pastierov veľmi žiadaná nielen preto, že sa výborne stratili v stáde, ale tiež ich lovci ihneď rozoznali od prípadných predátorov.
O priamych predkoch plemena môžeme hovoriť od 17. storočia, kedy hlavným predkom podhalského ovčiaka bol maďarský kuvasz, a podľa niektorých zdrojov aj slovenský čuvač.
Veľký úpadok pre plemeno nastal v 50. rokoch, kedy došlo k úpadku pastierstva. Našťastie sa postupne vďaka svojej povahe stal ovčiak dobrým spoločníkom, strážcom pozemku, majetku, a dokonca aj služobným psom. Jedná sa o málo rozšíreného psa, avšak môžeme nájsť chovateľskú stanicu tohto plemena. Plemeno bolo uznané v roku 1963
Oficiálny klub plemena na Slovensku
