JUHORUSKÝ OVČIAK
Strážny pes, ktorý napriek svojmu mohutnému telu dokáže zabehnúť nespočet kilometrov. Pôvodne pastiersky pes, ktorý svoju službu stále nájde v pasení stáda, ale čoraz častejšie ho vidíme ako rodinného psa pri dome na záhrade, kde starostlivo stráži svoje teritórium.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Rusko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
30 - 50 kg |
| Suka | 30 - 50 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
64 - 70 cm |
| Suka | 60 - 66 cm |
| Farba |
Biela, Sivá, Gray & White, Deadgrass, White & Yellow |
| Priemerný vek |
12 - 14 rokov |
| Skupina FCI | FCI I. - Ovčiarske a honičské psy |
| Sekcia FCI | Sekce 1 - Ovčiaky (bez skúšky z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Juhoruský ovčiak má bohatú hrivu, ktorá pokrýva celé jeho telo vrátane tváre, ale chlpy by nemali zakrývať oči. Ide o veľké plemeno s bielou, nažltlou či plavou farbou s nádychom do sivého tónu.
Na menšej klinovitej hlave s miernym, skoro až nepatrným stopom, nájdeme hnedé oči mandľovitého tvaru.
Ďalej trojuholníkové uši, ktoré sú nízko nasadené a nie príliš veľké. Na krátky a dobre osvalený krk sa pripája široký chrbát. Telo juhoruského ovčiaka je zakončené dlhým a silne osrsteným chvostom spolu s pevnými a krátkymi končatinami.
POVAHA
Juhoruský ovčiak je veľmi inteligentný, sebavedomý a často aj dominantný pes.
Dokáže byť skvelým strážcom. Je to pes jedného pána, aj keď celú svoju ľudskú rodinu miluje a je jej oddane verný.
Dobre vychádza s deťmi, no rozhodne by vaše ratolesti nemali byť so psom nechávané bez dozoru, predsa len ide o mohutné plemeno, ktoré rozhodne nebude nadšené z ťahania za chvost a hrabania do ňufáka.
Ovčiaci zle znášajú zmenu majiteľa. S ostatnými zvieratami a psami dobre vychádzajú, ale za predpokladu včasnej a správnej socializácie.
ZDRAVIE
Začneme tým, aké dôležité je krmivo pre psa. Pravidelná a kvalitná kŕmna dávka úmerná veku, hmotnosti a aktivite psa je nevyhnutná. Po nej by mal nasledovať minimálne hodinu až dve pokojový režim, aby sa tak predišlo torzii a dilatácii žalúdka, čo je ohrozujúci stav každého psa.
Ako už býva zvykom, veľké plemená trpia najmä na dyspláziu, a preto sa tiež odporúča podávanie kvalitnej kĺbovej výživy. Juhoruskí ovčiaci môžu byť tiež náchylní na rôzne infekcie. Ďalšie geneticky podmienené choroby či vážne choroby neboli u tohto plemena zaznamenané.
STAROSTLIVOSŤ
Juhoruský ovčiak je od prírody vonkajším psom, ktorý zvláda náročné a extrémne počasie a hodí sa do všetkých možných oblastí.
Na celoročný pobyt vonku bol už predurčený spolu s jeho bohatou výbavou vo forme silného osrstenia. Keď už sme pri srsti, tá sa musí pravidelne vyčesávať, a to najmä v zimnom období, kedy pes pĺzne.
Predídete tak nechcenému cuchaniu až plstnateniu. Kontrola tela a samotnej srsti je tiež dôležitá. Túto rutinu, spolu so strihaním pazúrikov, by ste mali praktizovať už od šteňaťa, aby si psík včas zvykol a v dospelosti sa nebránil.
POHYB
Ak pes nemá možnosť denného stráženia alebo pasenia, bude potrebné chodiť s ním na dlhé a pravidelné prechádzky. Juhorusky ovčiak je vhodný najmä na prácu s ovcami, denne dokáže nabehať až 60 km.
Klasické kynologické športy pre neho nie sú až tak vhodné, a to kvôli jeho mohutnej stavbe tela a ťažkým kostiam. Môžete ho využiť aj na záchranársku prácu.
Ovčiak sa nehodí pre začiatočníka, ale naopak, pre skúseného chovateľa, ktorý si dokáže poradiť s jeho výchovou. Často sa môže stať, že sa pes bude snažiť byť dominantnejší a o krok vpredu pred vami.
HISTÓRIA PLEMENA
Plemeno juhoruského ovčiaka vzniklo, prekvapivo, na území Ruska, a to už v 18. storočí. Pôvodne, samozrejme, slúžil ako pastiersky pes a ochranca pred vlkmi.
Postupom času sa však ukázalo, že ovčiak svoju funkciu neplní až tak dobre, a tak sa začali krížiť ovčiaky kaukazského typu s ďalšími plemenami, aby sa tak mohol zdokonaliť. Skutočný chov plemena sa začal až v roku 1898 na území Krymu a pozemkoch ruského baróna.
Ovčiak postupne slúžil aj ako služobný pes pre potreby ruskej armády. Jeho prvý a oficiálny štandard vznikol v roku 1983.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
