ISLANDSKÝ OVČIARSKY PES
Radostný a veselý psík, ktorý bude rád za svoju dvojnohú rodinku. Islandský ovčiarsky pes je všestranný parťák, a predovšetkým veľmi spoločenský s úzkou citovou väzbou k svojmu človeku. Ak už doma máte jedného psíka a chcete si zaobstarať práve toto plemeno, nebude to problém. Islandský pes sa totiž veľmi dobre znáša s ďalšími zvieratami.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Island |
| Hmotnosť | |
| Pes |
11 - 14 kg |
| Suka | 11 - 14 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
46 cm |
| Suka | 42 cm |
| Farba |
Biela a krémová, Sivá a biela, Zlatá a biela, Plavá a biela, Čiernobiela, Čokoládová a biela |
| Priemerný vek |
12 - 15 rokov |
| Skupina FCI | FCI V. - Špicové a primitívne plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 3 - Severskí pastieri a ovčiarski psi (bez skúšky výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Islandský ovčiarsky pes je jedným z ďalších špicovitých plemien, pre ktoré sú charakteristické vzpriamené ušká, zatočený chvost, a predovšetkým ich líščí vzhľad.
Toto plemeno patrí medzi stredne veľké plemená s krátkou alebo dlhou srsťou. Medzi jeho farby môžeme zahrnúť aj viacfarebné varianty, kde musí vždy jedna farba prevládať.
Medzi najčastejšie však patria odtiene pálené, hnedé, sivé a čierne, ktoré dopĺňa biela farba. Pohlavný dimorfizmus je na prvý pohľad u islandského psa zreteľný.
POVAHA
Islandský pes je vhodným kandidátom pre rodinný život. Vďaka priateľskej a milej povahe si psa obľúbi každý majiteľ.
Má veľmi úzke citové puto k svojmu pánovi, prítomnosť ľudí úplne miluje, a to z neho robí ukážkového spoločenského psa. Na samotke bude teda veľmi trpieť.
Islandské psy nie sú dobrými strážcami, na cudzincov síce upozornia hlasným štekotom, ale vzápätí ho nahradí radostný úsmev pri vítaní nového príchodzieho. Títo psi sú citliví a tolerantní k deťom, a taktiež akceptujú aj ostatné zvieratá.
ZDRAVIE
Plemeno je veľmi odolné a netrpí významnými genetickými chorobami. V neskorších rokoch sa môžu objaviť problémy s kĺbmi, sivý zákal či kardiologické ťažkosti.
STAROSTLIVOSŤ
Obe varianty srsti majú hustú a bohatú podsadu, ktorá psíka chráni pred mrazom. S tým súvisí aj pravidelná starostlivosť vo forme česania, a to najmä v zime.
Ďalšia starostlivosť o islandského psa nie je nijako náročná. Ako u každého psíka by ste mali sledovať a všímať si jeho zdravotný stav, dodržiavať pravidelnú a kvalitnú kŕmnu dávku, zastrihávať pazúriky a chodiť na kontroly k veterinárovi.
POHYB
Pohyb je pre neho samozrejme nevyhnutný a mal by byť každodennou súčasťou. Môže z neho byť vrcholový športovec, ale túrami či prechádzkami rozhodne nepohrdne.
Vďaka jeho atletickej stavbe tela a mrštnosti sa islandský pes hodí na klasické kynologické športy a pasenie. Je však nutné si uvedomiť, že občas môže byť tvrdohlavý a sem-tam sa dokáže rozhodnúť podľa vlastného uváženia.
Výcvik by mal byť vedený trpezlivo, najlepšie pomocou hry či maškrty. S trochou trpezlivosti a snahy dokáže islandského psa zvládnuť viac-menej aj začiatočník.
HISTÓRIA PLEMENA
História plemena je úzko spätá s prvým osídlením Islandu, kedy osadníci prepravovali rôzne zvieratá vrátane týchto psov. Islandskí psi slúžili ako spoločníci pri naháňaní stád a ako strážni pomocníci na farmách a v dedinách. Psom však hrozilo vyhynutie a ich chov značne poklesol počas epidémie psinky v 20. storočí.
Na ich záchranu museli byť krížení s ďalšími psami. Kynologická organizácia bola v Reykjavíku založená až v roku 1969 a plemeno bolo uznané o desať rokov neskôr.
Oficiálny klub plemena na Slovensku
