GORDON SETER

Títo psi sú všeobecne zdraví a pýšia sa svojou dobrou genetikou. Napriek tomu sa vďaka svojej stavbe tela môžu stretnúť s dyspláziou bedrového kĺbu alebo život ohrozujúcim stavom nazývaným torzia žalúdka.

Čo sa týka ochorení očí, gordonsetri sú náchylní na progresívnu retinálnu atrofiu alebo sivý zákal.

Pre psíka bude vyhovovať oplotená záhrada, ale aj napriek tomu potrebuje ľudský kontakt so svojím majiteľom.

Kvalitná strava spojená so starostlivosťou o srsť by mala byť samozrejmosťou. Raz za čas je nutné čiastočné strihanie chlpov a aj pazúrov, inak by si psík mohol ublížiť.

Mali by ste praktizovať aj dentálnu hygienu a čistenie uší.

Gordonsetri sú aktívni parťáci na akýkoľvek pohyb. Ich lovecký pud by ste však nemali podceňovať a mali by ste mať pri sebe vždy vodítko alebo psa priamo na stopovacej šnúre.

Rozhodne majú radi dlhé prechádzky, beh alebo samotný lov.

Pri výcviku je potrebná pevná ruka, ale pozitívny a trpezlivý prístup.

História tohto krásavca siaha už do 18. storočia na území Škótska, kde sa predchodcovia gordonsetra vyskytovali ešte skôr.

Plemeno sa vyskytovalo u kráľovskej šľachty a vzniklo krížením anglického setra a čiernej kolie. Neskôr sa využívalo aj kríženie s bloodhoundom a niektoré zdroje uvádzajú aj s rotvajlerom.

Oficiálne uznanie plemena prišlo až v roku 1884 a do Ameriky boli prinesení ešte skôr, v roku 1842.

U nás je gordonseter využívaný ako služobný pes alebo aktívny spoločník.