BRADÁČ MALÝ

Dĺžka života u malého bradáča je obvykle medzi 13 a 15 rokom, alebo viac. Medzi občasné dedičné problémy môžu patriť choroby očí, pankreasu alebo predispozícia k alergiám.

Dôležitý je predovšetkým aktívny a zdravý životný štýl spolu so starostlivosťou a láskou, o ktorú sa postará sám majiteľ.

Starostlivosť o malého bradáča je pomerne špecifická, ale nie náročná ani nezvládateľná. Vďaka svojej veľkosť je vhodným spoločníkom do bytu, ale aj do domu. Aj napriek tomu, že má podsadu, celoročný pobyt vonku pre neho nebude vhodný, potrebuje pravidelný kontakt s majiteľom.

Hrubá srsť sa musí pravidelne trimovať, a to niekoľkokrát za rok, aby si zachovala prirodzenú štruktúru. Pravidelné kefovanie zase bráni strapateniu. Je taktiež dôležité venovať pozornosť aj starostlivosti o uši, oči, a potom najmä o zuby. Malé plemená sú totiž často náchylnejšie na problémy s ústnou dutinou.

Hoci malý bradáč patrí medzi malé plemená, má prekvapivo energiu na rozdávanie. Miluje pohyb, hru aj mentálne aktivity formou rôznych hlavolamov, ktoré psíkovi rozvíja myslenie. Denne potrebuje dlhšie prechádzky a aspoň nejakú aktivitu, ktorá by zamestnala jeho múdry mozog.

Bradáče sú skvelými parťákmi pre bežné výlety, ale aj psie športy ako je napríklad dogdancing.

Bradáč dokáže byť niekedy tvrdohlavý, ale keďže mu idú povely dobre, výcvik by mal zvládnuť bez problémov.

Vznikol v 19. storočí na území Nemecka ako menší a praktickejší variant stredného bradáča. Slúžil predovšetkým ako strážca stajní, domov a hubič malej zveri.

Vďaka svojej inteligencii, univerzálnosti a malému vzhľadu si medzi ľuďmi rýchlo získal obľubu a postupne sa šíril po celej Európe. Stal sa z neho nielen výborný pracant a pomocník, ale aj elegantný spoločenský pes, ktorý teraz zastáva rolu rodinného člena.