BAVORSKÝ FARBIAR
Výborný lovec, strážca a člen rodiny, to je bavorský farbiar. Ak uvažujete nad zaobstaraním tohto plemena, rozhodne by ste mali zvážiť, či je vo vašich silách dopriať psíkovi dostatočný pohyb a fyzickú aktivitu. Ako lovecké plemeno má farbiar výrazne vyvinutý lovecký pud a výchova nebude práve prechádzka ružovou záhradou.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Nemecko |
| Hmotnosť | |
| Pes |
20 - 30 kg |
| Suka | 17 - 25 kg |
| Výška † |
|
| Pes |
47 - 52 cm |
| Suka | 44 - 48 cm |
| Farba |
Žíhané, Svetlohnedá, Červená, Čiernošpičatá srnčia, Sušienková |
| Priemerný vek |
10 - 12 rokov |
| Skupina FCI | FCI VI. - Duriče, farbiare a príbuzné plemená |
| Sekcia FCI | Sekce 2 - Farbiare (so skúškou z výkonu) |
| FCI | Štandard |
VZHĽAD
Bavorský farbiar je stredne veľký pes, ktorý má na svoje telesné proporcie pomerne hlboký hrudník. Jeho postava je atletická s elegantným pohybom.
Hlava je vybavená dlhými ušami, ktoré farbiar nosí zvesené.
Zo svetlohnedých očí vyžaruje inteligentný výraz plný bystrosti. Krk je dlhý, svalnatý a bez voľnej kože či laloka.
Chrbát je pevný a rovný, na ktorý nadväzuje tenký chvost, ktorý sa smerom k špičke ešte viac zužuje.
Končatiny psa sú síce štíhle, ale zato silné a mrštné.
Bavorský farbiar má krátku a priliehavú srsť v farbách žltej, ryšavej a červenej. Prímesi čiernej sú tiež povolené, najčastejšie v podobe čiernej masky na tvári.
POVAHA
Bavorský farbiar rád vyhľadáva ľudskú spoločnosť a dokonca ju uprednostňuje pred samotou, ktorú v láske práve dvakrát nemá.
Skôr ako rodinný pes, je plemeno vhodné pre jedného pána, ktorého rešpektuje a poslúcha. To neznamená, že by sa k ostatným členom rodiny správal nepriateľsky či odmerane.
Malé deti nemá príliš v láske. Nie je agresívny, ale nepreteká práve prílišnou trpezlivosťou a nie vždy by zniesol detské provokácie a hry.
Vďaka svojej loveckej minulosti sa veľmi dobre neznesie ani s ďalšími zvieratami. Platí pravidlo, čo je malé a rýchlo sa pohybuje, bude farbiar s najväčšou pravdepodobnosťou loviť.
Plemeno je skôr tiché, ale dokáže byť aj dobrým strážcom.
ZDRAVIE
Priemerný vek farbiara sa pohybuje okolo 10 až 12 rokov. Medzi najčastejšie choroby, ktoré môžu psíka postihnúť, patrí rozhodne dysplázia bedrového kĺbu, ktorá sa u plemena vyskytuje pomerne často. Ďalej očné a ušné infekcie alebo epilepsia.
STAROSTLIVOSŤ
Bavorský farbiar nie je žiadny ratlík, a tak mu k životu stačí málo. Najviac rád bude za kvalitné granule a ľudský kontakt s majiteľom.
Pre celoročný pobyt vonku bude rozhodne potrebná zateplená búda či koterec.
Vonkajšie plemená si obrusujú pazúry väčšinou samy, a to prirodzene o tvrdý povrch. Srsť bude potrebné vyčesávať spravidla v zimnom období, keď psík pĺzne.
Ako správni majitelia by ste mali dbať na pravidelné veterinárne kontroly a psíkovi tiež venovať kvalitný čas.
POHYB
Jedná sa stopercentne o lovecké plemeno, ktoré má inštinkt zakorenený už od prírody. Farbiareň teda urobí najväčšiu radosť najmä nadšenému poľovníkovi, ktorému bude pomáhať pri love.
Každý, kto by si chcel bavorského farbiara zaobstarať, by mal zvážiť, či je v jeho schopnostiach dopriať psíkovi takú fyzickú aktivitu, ktorá mu bude postačovať. Rozhodne sa totiž nejedná o domáceho miláčika, ktorý by sa uspokojil s iba päťminútovými prechádzkami.
Farbiar by mal podstúpiť dôsledný a trpezlivý výcvik rovnako ako každé lovecké plemeno. Určite sa neodporúča ako prvý pes pre neskúsených chovateľov. Občas dokáže byť dominantný a tvrdohlavý, čo vás pri výcviku môže často potrápiť.
HISTÓRIA PLEMENA
Bavorský farbiar vznikol v Nemecku, keď sa chovatelia snažili o vyvinutie ľahšieho plemena, ktoré by malo schopnosť pohybovať sa aj v ťažšie prístupnom teréne, a tým pádom vznikol bavorský farbiar. Jeho úlohou bolo teda stopovanie, unavenie či polapenie už poranenej zveri a následné privolanie lovca.
Oficiálny štandard bol spísaný v roku 1912 a dnes je farbiar hojne využívaný. Donedávna dokonca pomáhal s naháňaním medveďov na Slovensku
Oficiálny klub plemena na Slovensku
