KYMERSKÁ MAČKA
Kymerské mačky sú priateľské a jemné plemeno. Postrádajú akúkoľvek agresivitu, nevyhľadávajú konflikt a dobre sa znášajú s ďalšími zvieratami, či už ide o mačacích kamarátov alebo veľkých psov. Stávajú sa tak výbornými rodinnými mačkami k deťom, rady sa mazlia a túlajú na gauči k svojim ľuďom. Napriek tomu je kymerská mačka pomerne dynamická a aktívna, rada šplhá a hrá sa. Jej často zakrpatený chvost jej v ničom neprekáža.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
| Krajina pôvodu | Anglicko |
| Hmotnosť | |
| Kocúr |
3,5 - 5,5 kg |
| Mačka | 3,5 - 5,5 kg |
| Farba |
Všetky farby |
| Priemerný vek |
10 - 14 rokov |
VZHĽAD
Srsť kymerskej mačky je polodlhá až dlhá, na tvári kratšia a okolo krku sa tvorí bohatý a vznešený golier. Ide o pomerne zavalitejšiu mačku, ktorá však lezie rovnako dobre ako ostatné. Farba srsti môže byť rôznorodá, avšak v prírodných odtieňoch.
Kymerskú mačku môžeme vidieť v čiernych, červených či želvovinových odtieňoch. Uši sú menšie, nie sú postavené príliš vysoko a oči sú naopak veľké, rôznych farieb vrátane tej heterochromickej. Trup kymerskej mačky je dobre osvalený, pevný s krátkym chrbtom a hlbšími bokmi. Chvost môže byť krátky, ale aj v plnej dĺžke.
POVAHA
Kymerské mačky sú nekonfliktné, neagresívne, naopak, prítulné, milé a priateľské. Jednoducho si dokážu svojou príjemnou povahou získať každého človeka. Ide o aktívnu mačku, ktorá však ocení chvíle maznania a túlenia sa na pohovke k svojim majiteľom.
Veľmi dobre sa znášajú s deťmi, vďaka jej trpezlivosti a inteligencii. Zároveň vychádza s ďalšími mačkami, psami a zvieratami iných druhov. Dokonca sa odporúča ku kymerskej mačke zaobstarať ďalšieho parťáka. Plemeno však dokáže byť aj tvrdohlavé. Rovnako ako ostatné mačky, má aj tá kymerská svoju vlastnú hlavu a občas dokáže byť pomerne tvrdohlavá.
ZDRAVIE
Plemeno kymerských mačiek patrí medzi tie zdravšie a odolnejšie, napriek tomu sa u nich môžu vyvinúť určité problémy. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad obezitu, na ktorú sú kymerské mačky pomerne náchylné kvôli svojmu prehnanému apetítu. Ďalej je častým problémom zubný kameň. Vášho chlpatého miláčika budete musieť podrobiť pravidelnému čisteniu zubov a celkovej dentálnej hygiene.
STAROSTLIVOSŤ
Kymerské mačky sú bytové zvieratá, ktoré sú zároveň veľmi spoločenské. Nepohrdnú ani malou predzáhradkou s preliezačkou. Čo sa týka kŕmenia, sú pomerne vyberavé a rozmaznané, preto bude vhodné vyberať kvalitné granuly s dobrým zložením. Starostlivosť o srsť nie je náročná.
Česanie a zbavovanie sa starej srsti je potrebné praktizovať približne raz týždenne, kedy chĺpky prečešete hrebeňom, v zimnom období potom častejšie. Mačku by ste na proces česania mali naučiť už od malička, pretože nie všetky mačky majú túto rutinu práve v obľube.
POHYB
Kymerské mačky predsa len majú energiu a radosť zo života, ktorú musia riadnym spôsobom využiť. Na dostatočné vybláznenie bude potrebné množstvo hračiek, škrabadiel a prípadne preliezačiek. Klasickým pohybom pre tieto mačky je skok, ktorý pripomína skok králika.
Aj napriek tomu, že niektorí jedinci majú zakrpatený či krátky chvost, ide o obratné a mrštné plemeno, ktoré v tomto ohľade nestráda. Kymerské mačky nie sú až také temperamentné ako ostatné plemená, ale za rôzne aktivity budú rozhodne rady. Vďaka ich inteligencii ich môžete naučiť chodiť na postroji či ďalšie povely. V tomto ohľade veľmi pripomínajú povahu psa.
HISTÓRIA PLEMENA
V podstate ide o dlhosrstú príbuznú Manskej mačky, ktorá, rovnako ako tá kymerská, pochádza z ostrova Man blízko Walesu v Anglicku. Obe mačky pravdepodobne vznikli mutáciou génu, ale ich presná história nie je úplne objasnená. Jedinci kymerských mačiek sa o svoj rozvoj zaslúžili predovšetkým v USA, kam boli na konci 19. storočia exportovaní. Doposiaľ ide o menej početné plemeno, ktoré nemá široké zastúpenie. Kymerské mačky boli oficiálne uznané v roku 2006.
