Vytrvalý stopár
Má výborný čuch, dlho udrží stopu a dokáže sústredene pracovať aj v náročnom teréne a počasí.
Vytrvalý pohyb a práca na stope
Typické modro mramorované sfarbenie
Pokojný a sústredený výraz
Odolný nórsky durič do terénuPlemená psov
Dunker
Nórsky durič s výborným nosom, pevnými nervami a priateľskou povahouDunker, označovaný aj ako nórsky durič, je stredne veľký, vytrvalý a spoločenský pes vyšľachtený predovšetkým na lov zajacov. V teréne pracuje sústredene na stope, dobre spolupracuje so svojím vodičom a vyniká odolnosťou aj silnými labkami. Doma býva otvorený, dôverčivý a príjemne vyrovnaný. Najlepšie sa hodí k aktívnemu majiteľovi, ktorý mu ponúkne pravidelný pohyb, čuchovú prácu a citlivo vedený výcvik.
Pôvod Nórsko Vzácny nórsky durič pomenovaný po kapitánovi Wilhelmovi Conradovi Dunkerovi.
Veľkosť 47–58 cm Psy merajú 50–58 cm, sučky 47–54 cm v kohútiku.
Dĺžka života Približne 11–14 rokov Dobrú kondíciu podporuje pravidelný pohyb, prevencia a zodpovedný chov.
Náročnosť pohybu Vysoká Potrebuje dlhé prechádzky, pachovú prácu a možnosť vytrvalého pohybu.
Spoločenský a dôverčivý
K svojej rodine býva priateľský, otvorený a pri správnej socializácii dobre vychádza s ľuďmi aj psami.
Odolný pracant
Pevná stavba tela, hustá srsť a silné labky mu umožňujú pracovať v chladnom severskom prostredí.
Samostatný, ale učenlivý
Pri love sa vie rozhodovať sám, napriek tomu dobre reaguje na pokojné, dôsledné a pozitívne vedené učenie.
Stredne veľký, obdĺžnikový a pevne stavaný durič
Dunker pôsobí silno a odolne, nikdy však ťažkopádne. Má výrazne obdĺžnikový telesný rámec, rovný a pevný chrbát, široké svalnaté bedrá a priestranný hrudník. Celková stavba musí vyjadrovať vytrvalosť, voľný pohyb a schopnosť dlhodobej práce na stope.
Ušľachtilá hlava, výrazné oči a charakteristické sfarbenie
Hlava je dlhá, čistá a ušľachtilá, s rovnobežnými líniami lebky a papule. Tmavé oči sú pomerne veľké, jasné a majú pokojný, vážny výraz. Pri modro mramorovaných jedincoch sú povolené rôznofarebné alebo škvrnité oči. Uši sú hladké, stredne široké, na konci zaoblené a visia naplocho pozdĺž hlavy.
Srsť je rovná, tvrdá, hustá a nemá byť príliš krátka. Typickým sfarbením je zosvetlená čierna s pálením a bielymi znakmi alebo modro mramorovaná srsť so svetlo pálenými a bielymi znakmi. Biele znaky sa môžu objavovať na krku, hrudi, bruchu a končatinách.
Modro mramorovaná srsť Čierna, pálená a biela Biela lysina a tmavé oči Hustá srsť do nepohodyPovaha dunkera
Dunker je známy pevnými nervami, otvorenosťou a dôverčivým vzťahom k ľuďom. V rodine býva láskavý, priateľský a pri dostatku pohybu príjemne pokojný. Nie je typickým ostrým strážcom, ale na nezvyčajnú situáciu môže upozorniť hlasom. K deťom sa pri správnom vedení správa trpezlivo a dobre zapadá do aktívnej domácnosti.
Spolupracujúci lovec s vlastnou hlavou
Pri práci na stope je samostatný, vytrvalý a dokáže sa rozhodovať bez neustálych pokynov. Práve preto potrebuje jasné pravidlá, spoľahlivé privolanie a výcvik založený na dôvere. Tvrdý nátlak môže narušiť ochotu spolupracovať, zatiaľ čo odmeny, pokojná dôslednosť a pestré úlohy prinášajú veľmi dobré výsledky.
S ďalšími psami zvyčajne vychádza dobre, najmä ak je na ich spoločnosť zvyknutý od mladosti. Pre silný poľovný pud nemusí byť vhodným partnerom pre voľne chované drobné domáce zvieratá. Mimo bezpečne oploteného priestoru treba počítať s tým, že zaujímavá stopa môže byť silnejšia než naučený povel.
Starostlivosť o dunkera
- Krátku hustú srsť raz týždenne vykefujte, počas sezónneho pĺznutia častejšie, aby sa odstránili uvoľnené chlpy.
- Kúpať ho stačí podľa potreby; po návrate z blata alebo snehu väčšinou postačí opláchnutie a dôkladné osušenie.
- Zvesené uši pravidelne kontrolujte, čistite iba vhodným prípravkom a po daždi či kúpaní ich udržiavajte suché.
- Po pohybe v lese prezrite srsť, kožu, oči, medziprstie a labky pre kliešte, osiny, ľad a drobné poranenia.
- Pravidelne kontrolujte dĺžku pazúrov, stav chrupu a vankúšikov, aj keď si aktívny pes časť pazúrov prirodzene obrusuje.
- Kŕmnu dávku prispôsobte aktuálnej záťaži a udržiavajte dunkera štíhleho, aby mal dobrú kondíciu a neboli preťažované kĺby.
- Je odolný voči chladu, ale potrebuje každodenný kontakt s ľuďmi a nemal by dlhodobo žiť izolovaný bez práce a spoločnosti.
Pohyb a aktivity
- Každý deň potrebuje dlhšie prechádzky, možnosť voľného pohybu v bezpečnom priestore a pravidelné zamestnanie čuchom.
- Najprirodzenejšou činnosťou je preňho práca na stope, pri ktorej využije vytrvalosť, samostatnosť a výborný orientačný zmysel.
- Vhodné sú poľovný výcvik, stopovanie, nosework, mantrailing, dogtrekking a dlhé výlety primeraným tempom.
- Samotný pobyt na záhrade nestačí, pretože dunker potrebuje nové pachy, spoločnú činnosť a mentálne podnety.
- Privolanie trénujte od šteniatka a v neznámom teréne používajte dlhú vôdzku, kým nie je reakcia psa skutočne spoľahlivá.
- Šteňa nepreťažujte dlhým behom, vysokými skokmi ani jednostranným pohybom, kým nie je jeho pohybový aparát plne vyvinutý.
- Po náročnej práci mu doprajte pokoj, vodu a dostatok času na regeneráciu, najmä v teplom počasí.
Zdravie a prevencia
- Dunker je odolné pracovné plemeno, jeho populácia je však malá, preto má veľký význam zodpovedný chov a sledovanie príbuznosti.
- Pri výbere šteniatka sa zaujímajte o zdravotné výsledky rodičov, ich pracovnú povahu a spôsob, akým chovateľ plánuje spojenie.
- Pravidelne kontrolujte uši, pretože ich zvesený tvar môže zadržiavať vlhkosť a nečistoty a podporovať vznik zápalu.
- Sledujte kondíciu, pohyb a prípadné krívanie, stuhnutosť alebo neochotu k aktivite, najmä po dlhej práci v ťažkom teréne.
- Udržiavajte psa v správnej hmotnosti; nadváha znižuje vytrvalosť a zbytočne zaťažuje kĺby, srdce aj dýchaciu sústavu.
- Po love alebo dlhšom výlete skontrolujte labky a vankúšiky, ktoré môžu poškodiť ostré kamene, ľad, sneh alebo stvrdnutá krusta.
- Pravidelné veterinárne prehliadky, očkovanie a ochrana proti vnútorným aj vonkajším parazitom podporujú dlhý aktívny život.
História plemena
Dunker bol pomenovaný po nórskom kapitánovi Wilhelmovi Conradovi Dunkerovi, ktorý v prvej polovici 19. storočia vytvoril nové plemeno krížením viacerých typov duričov. Do jeho chovu sa premietli miestne nórske populácie zajačích duričov z rôznych častí krajiny. Od začiatku sa cenila vytrvalosť, výborný nos, pevná povaha a schopnosť pracovať v náročných severských podmienkach.
V roku 1902 vznikol nórsky klub pre zajačie duriče a vtedajšie psy boli rozdelené do skupín, z ktorých sa neskôr ustálil dunker a hygenský durič. Typickým znakom dunkera bolo modro mramorované sfarbenie a niekedy aj rôznofarebné oči. V druhej polovici 20. storočia klesol počet psov a príliš úzka príbuznosť ohrozovala zdravú populáciu. Povolené prikríženie iných duričov následne pomohlo zlepšiť genetickú variabilitu bez straty typických pracovných vlastností plemena.
Dunker potrebuje aktívny život, pravidelnú prácu nosom a pevný vzťah so svojím človekom
Najlepšie zapadne k poľovníkovi alebo skúsenému aktívnemu majiteľovi, ktorý mu ponúkne dlhé výpravy, stopovanie a pokojne vedený výcvik. Pri dostatku pohybu a zmysluplnej činnosti je z neho priateľský, vyrovnaný a oddaný rodinný spoločník.