Vytrvalý stopár
Dokáže dlho a sústredene pracovať na stope a pohybovať sa v členitom teréne bez zbytočného náhlenia.
Energia a poľovný temperament
Nízka a robustná stavba tela
Pozorný a vyrovnaný výraz
Spoločník pre aktívnych poľovníkovPlemená psov
Drever
Švédsky nízkonohý durič s mimoriadnou vytrvalosťou a silným poľovným inštinktomDrever je robustný, odolný a vyrovnaný durič vyšľachtený na pomalé a vytrvalé prenasledovanie zveri v náročnom severskom teréne. Najčastejšie pracuje pri love srnčej zveri, zajacov a líšok, pričom vyniká pevným hlasom, sústredenosťou a schopnosťou držať stopu. V rodine býva pokojný a priateľský, jeho výrazný poľovný pud však z neho robí predovšetkým pracovného psa pre človeka, ktorý sa poľovníctvu skutočne venuje.
Pôvod Švédsko Švédske poľovné plemeno odvodené od vestfálskeho jazvečíkovitého duriča.
Veľkosť 30–38 cm Psy majú ideálne 35 cm, sučky 33 cm v kohútiku.
Dĺžka života Približne 12–15 rokov Pri dobrej starostlivosti býva drever dlhoveký a odolný pracovný pes.
Náročnosť pohybu Vysoká Potrebuje pravidelnú prácu na stope, pohyb v teréne a zmysluplné zamestnanie.
Silný poľovný pud
Zver a čerstvé pachy ho dokážu úplne pohltiť, preto vyžaduje dôsledný výcvik a bezpečný pohyb vonku.
Pokojný v rodine
Pri dostatku práce býva doma vyrovnaný, priateľský a dobre zapadá do aktívnej domácnosti.
Odolný pracant
Bol vyšľachtený pre švédske podnebie a terén, preto je húževnatý, pevný a ochotný pracovať v rôznych podmienkach.
Nízkonohý, robustný a pohyblivý durič stavaný na prácu v teréne
Drever má pomerne dlhé telo, krátke a pevné končatiny a dobre vyvinuté svalstvo. Hoci pôsobí mohutne, musí zostať obratný a schopný vytrvalého pohybu. Typická je rovná chrbtová línia, hlboký hrudník a dlhý chvost, ktorý sa najčastejšie nosí zvesený.
Výrazná hlava, zvesené uši a praktická krátka srsť
Hlava je v pomere k telu pomerne veľká, pretiahnutá a smerom k nosu sa postupne zužuje. Tmavohnedé oči majú pôsobiť živo a výrazne. Uši sú nasadené pomerne nízko, stredne dlhé, široké a priliehajú k lícam bez záhybov.
Srsť je hrubšia, rovná a tesne priliehavá. Na hlave, ušiach a dolných častiach končatín je kratšia, na krku, chrbte a zadnej strane stehien dlhšia. Povolené sú rôzne farby v kombinácii s jasne viditeľnými bielymi znakmi; neprípustné je prevažne biele, merle alebo pečeňovohnedé sfarbenie.
Hrdzavá s bielymi znakmi Trojfarebné sfarbenie Biela lysina a znaky Jasne oddelené farbyPovaha drevera
Drever je horlivý, vyrovnaný a sebavedomý durič, ktorý by nemal byť nervózny, bojazlivý ani agresívny. Pri práci býva samostatný, vytrvalý a veľmi sústredený. V domácnosti sa vie správať pokojne a priateľsky, ale iba vtedy, keď má dostatok pohybu, práce a možnosti využívať svoje prirodzené schopnosti.
Poľovný pes, nie iba nenáročný domáci spoločník
Jeho mimoriadne silný poľovný inštinkt je potrebné brať vážne. Privolanie môže byť v prítomnosti zveri náročné, preto je dôležité začať s výcvikom skoro, používať dlhú vôdzku a púšťať psa na voľno iba v bezpečnom prostredí. Dôslednosť musí byť pokojná a zrozumiteľná, pretože drever pracuje samostatne a slepé opakovanie povelov ho rýchlo prestane baviť.
S deťmi sa zvyčajne znáša dobre, najmä ak rešpektujú jeho priestor. S inými psami môže vychádzať bez problémov, drobné zvieratá však pre poľovný pud nemusia byť vhodnými spolubývajúcimi. Najlepšie sa hodí k poľovníkovi alebo veľmi skúsenému a aktívnemu majiteľovi, ktorý rozumie práci duričov.
Starostlivosť o drevera
- Krátku priliehavú srsť stačí pravidelne vykartáčovať gumovou rukavicou alebo jemnou kefou, počas pĺznutia častejšie.
- Kúpať ho nie je potrebné často; väčšinou postačí opláchnuť nečistoty po návrate z terénu a psa dôkladne osušiť.
- Zvesené uši pravidelne kontrolujte a udržiavajte čisté a suché, pretože sa v nich môže ľahšie držať vlhkosť a nečistoty.
- Po love alebo dlhšej prechádzke prezrite labky, medziprstie, oči, kožu a brucho pre tŕne, osiny, kliešte a drobné poranenia.
- Pazúry kontrolujte aj vtedy, keď si ich pes prirodzene obrusuje; prerastené pazúry menia postavenie labiek a môžu zhoršovať pohyb.
- Dbajte na kvalitné krmivo zodpovedajúce výdaju energie a udržiavajte psa štíhleho, aby nebolo zbytočne zaťažované dlhé telo a kĺby.
- Hoci je odolný voči počasiu, potrebuje pravidelný kontakt s rodinou a nemal by žiť dlhodobo izolovaný bez práce a spoločnosti.
Pohyb a aktivity
- Najprirodzenejšou činnosťou je pre drevera práca na stope a pomalé prenasledovanie zveri v revíri.
- Potrebuje pravidelný pohyb v prírode, dlhé prechádzky, pachové hry a úlohy, ktoré zamestnajú jeho mimoriadne schopný nos.
- Vhodné môžu byť nosework, stopovanie, mantrailing a ďalšie aktivity založené na samostatnom hľadaní a vyhodnocovaní pachov.
- Pri pohybe mimo oploteného priestoru je často bezpečnejšia dlhá vôdzka, pretože čerstvá stopa môže prevážiť nad naučeným privolaním.
- Bicykel ani rýchly beh nie sú pre krátke končatiny ideálnou hlavnou aktivitou; oveľa lepšie mu vyhovuje vytrvalý pohyb primeraným tempom.
- Šteňa nepreťažujte dlhými pochodmi, vysokými skokmi ani častým pohybom po schodoch, kým nie je jeho telo plne vyvinuté.
- Samotná záhrada nenahradí prácu a spoločné výpravy, pretože drever potrebuje zamestnať telo aj hlavu.
Zdravie a prevencia
- Drever býva vo všeobecnosti odolným a zdravým plemenom, napriek tomu je dôležitý výber šteňaťa zo zodpovedného chovu a pravidelná veterinárna prevencia.
- Vo švédskej populácii sa sledujú prípady nezvyčajnej únavy a dýchacích ťažkostí po love, označované ako lovecký edém.
- Pre dlhšie telo a krátke končatiny je vhodné sledovať telesnú hmotnosť, kondíciu a každú zmenu pohybu, krívanie alebo citlivosť chrbta.
- Po náročnej práci sledujte dýchanie, rýchlosť zotavenia, ochotu k pohybu a prípadné známky vyčerpania alebo prehriatia.
- Pravidelne kontrolujte uši, oči, chrup a labky, pretože pracovný pes sa v teréne často stretáva s vlhkosťou, nečistotami a drobnými úrazmi.
- Očkovanie, ochrana proti vnútorným aj vonkajším parazitom a preventívne prehliadky pomáhajú udržať psa v dobrej pracovnej kondícii.
- Pri dlhodobom kašli, dýchavičnosti, nezvyčajne pomalom zotavovaní alebo zmene chôdze vyhľadajte veterinárneho lekára.
História plemena
Začiatky drevera sú spojené s nemeckým vestfálskym jazvečíkovitým duričom, ktorý bol do Švédska dovezený v roku 1910. Prvé psy boli vo Švédsku zaregistrované už v roku 1913, výraznejšiu obľubu si však získali až neskôr, keď sa rozšírila srnčia zver a poľovníci začali oceňovať výhody nízkonohého, pomaly pracujúceho duriča.
V roku 1947 dostal vyšší švédsky variant tohto typu meno drever. Ako švédske plemeno bol drever uznaný v roku 1953. Jeho stavba, tempo práce aj odolnosť boli prispôsobené švédskemu terénu a podnebiu. Dodnes patrí vo svojej domovine medzi najobľúbenejšie duriče na lov srnčej a jelenej zveri, zajacov aj líšok.
Drever potrebuje skúseného majiteľa, bezpečný priestor a prácu, pri ktorej môže využívať svoj nos
Najlepšie sa uplatní po boku aktívneho poľovníka, ktorý mu ponúkne pravidelnú prácu v revíri a rozumie samostatnosti duričov. Pri dostatku pohybu, správnom vedení a kontakte s rodinou je drever spoľahlivým, pokojným a oddaným spoločníkom s mimoriadnou chuťou pracovať.