Doštičiek je menej, než sa očakáva
Ide o problém s počtom. Príčinou môže byť zvýšená deštrukcia alebo spotreba doštičiek, ich nedostatočná tvorba, zadržiavanie v slezine, laboratórny artefakt alebo u niektorých psov dedičná odchýlka.

Trombocytopénia nie je jedna konkrétna choroba. Je to stav, pri ktorom má pes v krvi menej krvných doštičiek, než je obvyklé. Príčinou môže byť porucha imunity, infekcia, problém s tvorbou doštičiek, ich zvýšená spotreba alebo dedičná odchýlka. U niektorých psov nejde o akútne nebezpečenstvo, u iných môže hroziť vážne krvácanie.
Ak sa krvácanie nedarí zastaviť, pes má krv v moči alebo stolici, krváca z nosa či ďasien, rýchlo sa mu tvoria drobné krvácaniny alebo modriny, je slabý, bledý či kolabuje, bezodkladne kontaktujte veterinára. Samotný článok nenahrádza vyšetrenie ani diagnózu.
Trombocyty, teda krvné doštičky, pomáhajú zastaviť krvácanie. Trombocytopénia znamená, že je týchto doštičiek v krvi menej, než sa očakáva. Nie je to názov jednej konkrétnej choroby, ale laboratórny stav, za ktorým môžu stáť rôzne príčiny. Preto sa po zistení nízkeho PLT ešte len hľadá, prečo doštičiek ubudlo a či je pes skutočne ohrozený krvácaním.
Ide o problém s počtom. Príčinou môže byť zvýšená deštrukcia alebo spotreba doštičiek, ich nedostatočná tvorba, zadržiavanie v slezine, laboratórny artefakt alebo u niektorých psov dedičná odchýlka.
Ide o kvalitatívnu poruchu. Doštičky sa napríklad nemusia správne prichytiť, aktivovať alebo zhlukovať. Trombocytopatia preto nie je to isté ako trombocytopénia, hoci obe sa môžu prejaviť krvácaním.
Makrotrombocytopénia znamená súčasne nižší počet trombocytov a ich abnormálne veľkú veľkosť. U kavalierov King Charles španielov ide o známu dedičnú plemennú zvláštnosť, ale makrotrombocytopénia nie je výhradne záležitosťou kavalierov.
Jedno nízke číslo z krvného obrazu znamená, že je potrebné výsledok overiť a hľadať príčinu. Samo osebe nepovie, akú chorobu pes má ani aké veľké je skutočné riziko krvácania.
Doštičky sa môžu vo vzorke zhlukovať. Veľké doštičky navyše niektoré analyzátory nezapočítajú správne, čo je dôležité práve u kavalierov.
Veterinár posudzuje počet a veľkosť doštičiek spolu s krvným náterom, ďalšími výsledkami, predchádzajúcimi odbermi a najmä s tým, či pes skutočne krváca.
Jednotlivé typy sa líšia tým, prečo doštičiek ubudlo. To je zásadné, pretože podľa príčiny sa líši riziko pre psa, ďalšie vyšetrenia aj liečba.

Nebezpečnosť nezávisí len od jedného čísla. Pri bežnej trombocytopénii sa riziko spontánneho krvácania výrazne zvyšuje pri veľmi nízkych počtoch doštičiek, často približne pod 30 000 na mikroliter. Pri konkrétnom psovi však záleží aj od príčiny, funkcie doštičiek, ďalších zložiek zrážania a klinického stavu. U kavalierov navyše môže samotné PLT pre veľké doštičky pôsobiť nižšie, než zodpovedá skutočnému objemu doštičkovej masy.
Drobné bodkovité krvácaniny na koži alebo slizniciach, takzvané petechie.
Väčšie modriny, teda ekchymózy, ktoré vznikajú ľahko alebo bez zjavnej príčiny.
Opakované alebo dlhšie trvajúce krvácanie z nosa či ďasien.
Krv v moči, čierna dechtovitá stolica alebo vracanie krvi.
Krvácanie do oka alebo iné nezvyčajné krvácanie bez zjavného poranenia.
Dlhé presakovanie krvi po odbere, injekcii, drobnom poranení alebo zákroku.
Náhla slabosť, bledé sliznice, zrýchlené dýchanie alebo kolaps.
Rýchlo pribúdajúce krvácaniny alebo rozsiahle modriny v priebehu krátkeho času.
Väčší úraz, pohryznutie alebo začínajúci pôrod u psa so známou ťažkou poruchou doštičiek.
U kavalierov je dedičná makrotrombocytopénia známou plemennou zvláštnosťou. Pes môže mať dlhodobo menej doštičiek, ale jednotlivé doštičky sú veľké až obrovské a pritom vôbec nekrváca. To však neznamená, že každý nový pokles doštičiek u kavaliera možno automaticky označiť za neškodný.
U časti kavalierov je nižší počet veľkých doštičiek stabilným vrodeným fenotypom. Takýto nález nie je to isté ako náhle vzniknutá ťažká trombocytopénia.
Makrotrombocytopénia u kavalierov sa spája s dedičným variantom génu TUBB1, ktorý sa podieľa na tvorbe krvných doštičiek. Fenotyp bol v skorších štúdiách opísaný ako recesívne dedený.
Genetický nález treba vnímať v súvislosti s krvným obrazom a skutočným zdravotným stavom konkrétneho psa. Pozitívny genetický výsledok sám osebe nehovorí, že pes krváca alebo je klinicky chorý.
Veterinár môže overiť, či sa doštičky nezhlukujú a či sú prítomné veľké až obrovské trombocyty. Tak možno lepšie posúdiť, či nízke číslo z analyzátora zodpovedá skutočnému nálezu.
Plateletcrit, teda PCT, vyjadruje celkový objem doštičkovej masy. U kavaliera môže byť užitočný, pretože zohľadňuje aj veľkosť doštičiek. Nie je však náhradou za PLT ani samostatným testom rizika krvácania.
Veľkú hodnotu majú staršie krvné obrazy z obdobia, keď je pes zdravý. Veterinár potom môže zistiť, či je nízke PLT pre konkrétneho kavaliera dlhodobo typické, alebo či došlo k novému poklesu.
Ak mal pes v minulosti nezvyčajne dlhé krvácanie po zákroku, extrakcii zuba, úraze alebo pôrode, vždy túto informáciu povedzte veterinárovi. Klinická história môže byť pri hodnotení rizika rovnako dôležitá ako laboratórne čísla.
Cieľom nie je liečiť samotné nízke číslo PLT. Najskôr je potrebné potvrdiť, že je doštičiek skutočne málo, určiť typ trombocytopénie a zistiť jej príčinu. Liečba potom závisí práve od toho, čo pokles doštičiek spôsobilo.
Prvým krokom býva kompletný krvný obraz a kontrola krvného náteru. Sleduje sa zhlukovanie doštičiek, ich veľkosť a to, či výsledok analyzátora zodpovedá skutočnému nálezu. Niekedy pomôže opakovaný odber.
Podľa situácie sa posudzuje aj PCT, červené a biele krvinky, biochémia, moč a testy zrážania krvi. Ak sú zmenené aj ďalšie krvné rady, môže byť potrebné pátrať po probléme v kostnej dreni alebo po systémovom ochorení.
Veterinár môže doplniť testy na infekcie vrátane ochorení prenášaných kliešťami, zobrazovacie vyšetrenie sleziny a ďalších orgánov alebo vyšetrenie kostnej drene. U kavalierov môže v niektorých prípadoch pomôcť genetické vyšetrenie súvisiace s TUBB1.
Šesť stručných odpovedí na to, čo trombocytopénia vlastne je, ako sa líšia jej príčiny a prečo sú kavalieri pri hodnotení nízkeho PLT osobitným prípadom.
Nízke PLT samo osebe nie je názvom jednej choroby. Môže vzniknúť v dôsledku imunitnej deštrukcie, zníženej tvorby, zvýšenej spotreby, zadržiavania v slezine, dedičnej odchýlky alebo môže ísť o falošne nízky laboratórny výsledok. Správny záver vzniká až spojením príčiny, krvného nálezu, klinického stavu a histórie konkrétneho psa.
Prejsť na celý Radca ZOOAQUA →