Patelu možno vytlačiť, sama sa vráti
Jabĺčko je bežne v žliabku. Pri vyšetrení ho možno manuálne luxovať, ale po uvoľnení sa spontánne vracia. Pes môže byť bez príznakov alebo mať len veľmi ojedinelé ťažkosti.

Luxácia pately znamená, že jabĺčko opúšťa svoju bežnú polohu v žliabku stehennej kosti. U niektorých psov sa prejaví len občasným poskočením a krátkym nesením zadnej nohy, u iných vedie k trvalému krívaniu, bolesti a zmenám celej končatiny. Rozhodujúce je správne určiť smer luxácie, jej stupeň a skutočný vplyv na pohyb psa.
Ak pes po páde, náraze alebo prudkom pohybe zadnú nohu vôbec nezaťažuje, bolestivo reaguje, koleno opúcha alebo je končatina v neprirodzenej polohe, neskúšajte jabĺčko doma vracať na miesto. Je potrebné vylúčiť nielen traumatickú luxáciu pately, ale aj poranenie väzov, zlomeninu alebo iné poškodenie kolena.
Patela, teda kolenné jabĺčko, je malá kosť uložená v šľache štvorhlavého stehenného svalu. Za normálnych okolností sa pri pohybe kolena posúva v žliabku na konci stehennej kosti. Spolu so svalom, šľachou a úponom na holennej kosti pomáha prenášať silu potrebnú na vystretie kolena.
Jabĺčko sa pohybuje v trochleárnom žliabku stehennej kosti a celý vystierací mechanizmus zadnej končatiny je v jednej osi.
Patela sa posúva smerom dovnútra kolena. Tento typ je najčastejší a veľmi často sa vyskytuje pri malých a trpasličích plemenách.
Jabĺčko sa vychyľuje smerom von. Je menej častá a vo vyššej miere sa s ňou stretávame pri veľkých plemenách, hoci sa môže objaviť aj pri malých psoch.

Príznaky sa výrazne líšia podľa stupňa luxácie. Niektoré psy majú nález pri bežnej kontrole a doma pôsobia úplne normálne. Iné počas chôdze na niekoľko krokov zdvihnú zadnú nohu, poskočia a po návrate jabĺčka pokračujú, akoby sa nič nestalo.
Poskakovanie na troch nohách: pes náhle pritiahne zadnú končatinu k telu a po niekoľkých krokoch ju znova normálne zaťaží.
Nepravidelné krívanie: ťažkosti sa môžu objaviť len pri behu, po dlhšej aktivite alebo pri zmene smeru.
Problém pri skoku: pes váha pred vyskočením na pohovku, do auta alebo pri prekonávaní schodu.
Bolestivosť kolena: u časti psov môže byť koleno citlivé, najmä ak už dochádza k poškodeniu chrupavky alebo artróze.
Zmena postoja: pri vyšších stupňoch môže byť zadná končatina trvalo viac pokrčená a os nohy môže byť viditeľne zmenená.
Postupné zhoršovanie: z občasného poskočenia sa môže stať častejšie krívanie a obmedzenie pohybu, najmä ak je luxácia výrazná.
Jabĺčko sa môže dostať mimo žliabok a pes končatinu prestane na niekoľko krokov zaťažovať.
Niektoré psy nohu krátko natiahnu alebo s ňou akoby zatrasú, čo môže súvisieť s návratom pately do správnej polohy.
Po návrate jabĺčka do žliabku môže krívanie okamžite zmiznúť. Práve táto striedavosť býva pre nižšie stupne typická.
Ak sa poskakovanie vracia, natočte pohyb psa na telefón. Video z domu môže veterinárovi výrazne pomôcť, pretože v ambulancii pes nemusí krívanie práve ukázať.
Veterinár hodnotí, či možno patelu vychýliť ručne, či sa sama vracia, ako dlho zostáva mimo žliabku a či sú prítomné zmeny osi končatiny. Samotné číslo však nie je jediným kritériom liečby. Dôležitá je aj bolesť, frekvencia krívania, vek psa a stav kolena.
Jabĺčko je bežne v žliabku. Pri vyšetrení ho možno manuálne luxovať, ale po uvoľnení sa spontánne vracia. Pes môže byť bez príznakov alebo mať len veľmi ojedinelé ťažkosti.
Patela môže vyskočiť sama pri pohybe a zostať dočasne mimo žliabku. Typické je prerušované krívanie alebo poskakovanie. Niekedy sa vráti pri natiahnutí končatiny.
Možno ho ručne vrátiť, ale ľahko znova luxuje. Krívanie býva častejšie až trvalé a môžu byť viditeľné deformity alebo zmeny osi zadnej končatiny.
Jabĺčko je permanentne mimo správnej polohy a nemožno ho manuálne reponovať. Bývajú prítomné výrazné zmeny končatiny a pohyb je významne obmedzený.
Stupeň luxácie je zásadný orientačný údaj, ale veterinárny ortopéd hodnotí aj klinické príznaky, bolesť, frekvenciu luxácie, vek, aktivitu, stav chrupavky a prípadné deformity stehennej či holennej kosti. Symptomatický stupeň II môže byť pre operáciu významnejší než náhodne zistený mierny nález bez krívania.
Luxáciu pately veterinár často rozpozná priamo pri ortopedickom vyšetrení. Sleduje chôdzu, postavenie zadných končatín a pri ohýbaní kolena hodnotí stabilitu pately. Pri zložitejších prípadoch sa dopĺňa zobrazovacia diagnostika.

Pri ľahkých prípadoch bez významného krívania možno zvoliť konzervatívny manažment. Ten môže zlepšiť komfort a kondíciu, ale nezmení kostnú anatómiu, ktorá luxáciu spôsobuje. Pri stredne ťažkých a ťažkých prípadoch, pri výraznom krívaní alebo zhoršovaní, sa zvyčajne zvažuje chirurgická korekcia.
Konzervatívny režim nevráti tvar kostí ani neprehĺbi plytký žliabok, ale môže znížiť preťaženie kolena, zlepšiť svalovú stabilitu a obmedziť bolesť.
Nadváha zvyšuje zaťaženie kolenných kĺbov. Udržanie štíhlej kondície je jeden z najdôležitejších dlhodobých krokov.
Pravidelná primeraná aktivita býva lepšia než striedanie dlhého pokoja a nárazového preťaženia. Režim vždy prispôsobte konkrétnemu nálezu.
Cielená rehabilitácia môže pomôcť posilniť svaly a zlepšiť stabilitu, koordináciu a kontrolu pohybu zadnej končatiny.
Pri bolestivosti môže veterinár odporučiť protizápalovú alebo analgetickú liečbu. Nepodávajte psovi ľudské lieky bez veterinárneho odporúčania.
Protišmykové povrchy a obmedzenie zbytočných skokov môžu znížiť riziko pošmyknutia a preťaženia, najmä pri psovi s častými epizódami.
Stav sa môže meniť. Ak sa poskakovanie objavuje častejšie, pridá sa bolesť alebo trvalé krívanie, je vhodná nová ortopedická kontrola.
Neexistuje jeden univerzálny zákrok pre všetky psy. Chirurg kombinuje techniky podľa toho, prečo patela opúšťa žliabok a ako výrazné sú zmeny celej zadnej končatiny.
Ak je trochleárny žliabok príliš plytký, možno ho chirurgicky upraviť tak, aby jabĺčko malo stabilnejšiu dráhu.
Transpozícia tuberositas tibiae pomáha narovnať ťah štvorhlavého svalu, pately a patelárnej šľachy do správnejšej osi.
Pri výraznom zakrivení alebo rotácii stehennej či holennej kosti môže byť potrebná korekčná osteotómia a stabilizácia kosti platničkou.
Prioritou je pokoj, kontrola bolesti, ochrana operačnej rany a presné dodržanie režimu stanoveného chirurgom.
Prechádzky bývajú krátke a na vôdzke. Voľný beh, skoky a prudké zmeny smeru sa po operácii dočasne obmedzujú.
Veterinár sleduje hojenie rany, stabilitu kolena a podľa použitej techniky aj hojenie kostí a implantátov.
Fyzioterapia pomáha obnoviť rozsah pohybu, svalovú hmotu a správny stereotyp chôdze. Tempo návratu k aktivite je individuálne.

Kavalier patrí medzi malé spoločenské plemená, pri ktorých sa luxácia pately môže objaviť. Pri šteniatku alebo mladom psovi si všímajte typické krátke poskakovanie, nesenie zadnej nohy alebo opakované krívanie. Pri chovných jedincoch má veľký význam vyšetrenie patiel a rešpektovanie pravidiel príslušného chovateľského klubu.
Spoznať kavaliera King Charles španiela v katalógu plemien ZOOAQUA →

Luxácia pately môže mať veľmi rozdielny priebeh. Preto má najväčšiu hodnotu ortopedické vyšetrenie konkrétneho psa, nie odhad podľa jediného príznaku alebo samotného čísla stupňa.
Krátke nesenie zadnej nohy môže byť prvým príznakom luxácie pately. Čím skôr viete, aký stupeň a typ luxácie pes má, tým lepšie možno nastaviť pohyb, kontrolu hmotnosti, rehabilitáciu alebo včasnú chirurgickú liečbu.
Prejsť na celý Radca ZOOAQUA →