Rýchlejšie prechladnú malé, krátkosrsté a štíhle psy
Väčšiu pozornosť potrebujú aj šteniatka, seniori, choré psy a jedince s nízkou hmotnosťou. Pre ne môže byť vhodná kratšia prechádzka, ochranné oblečenie a častejšia kontrola.

Zimné prechádzky môžu byť príjemné a bezpečné, keď ich prispôsobíte konkrétnemu psovi aj počasiu. Zistite, ktoré psy prechladnú rýchlejšie, kedy pomôže oblečenie, ako chrániť labky pred soľou a ako upraviť venčenie malého šteniatka.
Prechádzku ukončite, psa dostaňte do sucha a postupne ho zahrejte. Výrazná slabosť, zmätenosť, nekoordinovaný pohyb, spomalené dýchanie alebo kolaps si vyžadujú neodkladný kontakt s veterinárnym lekárom.
Samotná vonkajšia teplota nestačí na rozhodnutie, aká dlhá prechádzka je bezpečná. Dôležitý je vietor, vlhkosť, aktivita, stav srsti, veľkosť psa, jeho vek, zdravotný stav aj to, či je na chlad zvyknutý.
Väčšiu pozornosť potrebujú aj šteniatka, seniori, choré psy a jedince s nízkou hmotnosťou. Pre ne môže byť vhodná kratšia prechádzka, ochranné oblečenie a častejšia kontrola.
Severské a ďalšie dobre osrstené plemená môžu chlad znášať lepšie. Aj pri nich však mokrá srsť, silný vietor, dlhé státie alebo vyčerpanie zvyšujú riziko prechladnutia.
Dva psy môžu rovnaké počasie zvládať úplne odlišne. Sledujte správanie svojho psa, stav labiek a srsti a pri zhoršení podmienok trasu skráťte alebo rozdeľte venčenie na niekoľko kratších vychádzok.
Silný vietor, mokrý sneh a dážď môžu psa ochladiť rýchlejšie než suchý mráz. Trasu prispôsobte aktuálnym podmienkam.
Nenechávajte psa dlho stáť na mieste. Tempo však prispôsobte veku, kondícii a povrchu, aby sa na ľade nepošmykol alebo nepreťažil.
Mokrá srsť stráca izolačnú schopnosť. Po návrate psa osušte a ďalší pobyt vonku odložte, kým nebude srsť úplne suchá.
Zima sama osebe neznamená koniec pohybu. Dôležité je odstrániť zbytočné prestoje, vybrať bezpečný povrch a priebežne sledovať, či sa pes stále pohybuje ochotne a bez známok nepohody.
Vyberte pokojnejšiu časť dňa: pri silnom vetre alebo poľadovici zvoľte kratšiu trasu blízko domova.
Na klzkom povrchu spomaľte: ľad môže spôsobiť pošmyknutie a poranenie svalov, väzov alebo kĺbov.
Za šera používajte viditeľné prvky: reflexné vodidlo, obojok alebo svetlo pomôžu, aby bol pes lepšie viditeľný.
Nepúšťajte psa na zamrznuté rybníky: hrúbku ľadu nemožno bezpečne odhadnúť pohľadom a pes sa môže prepadnúť.
Kontrolujte snehové gule v srsti: ľadové hrudky medzi prstami a na dlhej srsti môžu ťahať, tlačiť a sťažovať chôdzu.
Nedovoľte mu jesť špinavý sneh: môže obsahovať posypovú soľ, chemikálie alebo iné nečistoty.
Oblečenie nie je módnou nevyhnutnosťou pre každého psa. Malým, krátkosrstým, starším, chorým alebo slabo osrsteným psom však môže výrazne zlepšiť tepelný komfort, najmä pri vetre, mokrom snehu a dlhšom pobyte vonku.

Posypová soľ, rozmrazovacie prostriedky, ľad a zamrznutý sneh môžu vankúšiky vysušovať, dráždiť alebo poraniť. Zvyšky chemikálií navyše môže pes po návrate olízať.

Šteniatko sa ochladzuje rýchlejšie než zdravý dospelý pes a ešte nemusí vedieť jasne ukázať, že mu je zima. Zimné venčenie preto býva kratšie, častejšie a zamerané najmä na vyprázdnenie, bezpečné spoznávanie okolia a budovanie návykov.
V mraze sa držte blízko domova. Dĺžku prispôsobujte správaniu šteniatka, nie iba hodinám alebo vonkajšej teplote.
Pri čakaní na vyprázdnenie ho jemne motivujte k pohybu a po vykonaní potreby sa vráťte do tepla.
Ľahký a dobre padnúci model môže pomôcť malému alebo krátkosrstému šteniatku udržať telesné teplo.
Odstráňte sneh medzi prstami, opláchnite zvyšky soli a sledujte začervenanie, praskliny alebo bolestivosť.
Krátke bezpečné výpravy, nové povrchy, zvuky a prostredie sú dôležité. Nevystavujte však šteniatko dlhému chladu len kvôli splneniu plánu.
Osobitnú pozornosť venujte bruchu, labkám a dlhej srsti. Na ďalšie venčenie choďte až so suchým šteniatkom.
Schopnosť žiť vonku závisí od plemena, osrstenia, zdravotného stavu, zvyku aj kvality zázemia. Pri silných mrazoch, mokre alebo zhoršení zdravotného stavu potrebuje bezpečné teplejšie miesto aj pes, ktorý je na vonkajší život bežne zvyknutý.
Nečakajte, kým bude pes úplne vyčerpaný. Prvé známky chladu bývajú nenápadné a môžu sa rýchlo zhoršiť, najmä pri malom psovi, šteniatku, seniorovi alebo mokrom zvierati.
Kňučanie, spomaľovanie, hrbenie tela, striedavé zdvíhanie končatín alebo ťahanie smerom domov znamenajú, že mu podmienky prestávajú vyhovovať.
Neistá chôdza, výrazná ospalosť, nekoordinovaný pohyb, slabá reakcia na okolie alebo spomalené dýchanie môžu poukazovať na vážne prechladnutie.
Bledá, sivá či modrastá koža, opuch, pľuzgiere, bolesť alebo necitlivosť môžu súvisieť s omrzlinou a vyžadujú veterinárne posúdenie.
Praktické odpovede k dĺžke zimnej prechádzky, oblečeniu, labkám, kúpaniu a bezpečnému venčeniu šteniatok.
Sledujte správanie psa, udržiavajte ho v suchu, chráňte labky pred soľou a pri prvých známkach nepohody sa vráťte domov. Pri šteniatkach, senioroch a citlivých psoch buďte obzvlášť opatrní.
Prejsť na celý Radca ZOOAQUA →