Odčervenie patrí k základnej starostlivosti o psa, ale správny režim nie je iba o jednej tablete každé tri mesiace. Závisí od veku, spôsobu života aj rizika nákazy. Prehľadne vysvetľujeme, kedy začať pri šteniatku, ako často odčervovať dospelého psa, ako spoznať možné parazity a prečo sú niektoré z nich rizikom aj pre človeka.
Nie všetky prípravky pôsobia proti všetkým druhom vnútorných parazitov. Pri šteniatkach, chorých psoch, výrazných ťažkostiach alebo podozrení na konkrétnu infekciu je vhodné postup konzultovať s veterinárnym lekárom. Tento článok nenahrádza veterinárne vyšetrenie.
Odčervenie je preventívne alebo liečebné podanie antiparazitika proti vnútorným červom, teda helmintom. Patria medzi ne napríklad škrkavky, pásomnice a machovce. Môžu žiť v čreve, niektoré vývojové fázy však migrujú aj ďalšími tkanivami a orgánmi. Infekcia môže prebiehať bez príznakov alebo spôsobiť hnačku, vracanie, chudnutie, horšie prospievanie, anémiu či celkové oslabenie psa.
Aj zdravo vyzerajúci pes môže byť infikovaný. Najmä pri šteniatkach, starších alebo oslabených psoch môže vyššia parazitárna záťaž znamenať závažný zdravotný problém. Preto má význam prevencia aj cielené vyšetrenie trusu.
Niektoré psie parazity patria medzi zoonózy. Významná je napríklad Toxocara canis, niektoré machovce a niektoré pásomnice vrátane echinokokov. Riziko znižuje pravidelná kontrola parazitov, rýchle odstraňovanie výkalov, hygiena rúk a vhodná ochrana proti blchám.
Človek sa nenakazí iba tým, že psa pohladí. Riziko závisí od konkrétneho parazita a jeho životného cyklu. Pri škrkavkách ide najmä o náhodné požitie infekčných vajíčok z kontaminovaného prostredia, pri Dipylidium caninum o zriedkavé prehltnutie infikovanej blchy a pri echinokokoch o kontakt s vajíčkami vylučovanými infikovaným psom.
Pod označením „červy“ sa skrýva viac rôznych parazitov s odlišným životným cyklom. Práve preto neexistuje jedna univerzálna tableta ani jeden interval, ktorý by automaticky vyriešil všetky riziká.
Toxocara canis je veľmi dôležitá najmä pri šteniatkach. Larvy sa môžu preniesť zo suky na šteniatka ešte pred narodením a následne aj mliekom. Pes sa môže nakaziť aj požitím infekčných vajíčok z prostredia alebo ulovenej koristi. Toxocara má zoonotický význam aj pre človeka.
Dipylidium caninum sa prenáša prehltnutím infikovanej blchy. Iné pásomnice, napríklad rodu Taenia, môžu súvisieť s požieraním koristi, surového mäsa alebo vnútorností obsahujúcich larválne štádiá. Osobitnú pozornosť si zaslúžia echinokoky pre ich závažný zoonotický význam.
Medzi psie machovce patria napríklad Ancylostoma caninum a Uncinaria stenocephala. Nákaza môže vzniknúť požitím lariev z kontaminovaného prostredia, pri niektorých druhoch aj preniknutím lariev cez kožu. Ancylostoma caninum sa môže prenášať na šteniatka mliekom a niektoré machovce majú zoonotický potenciál.
Tu sú čísla, ktoré je dobré poznať. Šteniatka sa odčervujú výrazne častejšie než dospelé psy. Pri dospelom psovi sa interval odvíja od rizika, ale ak riziko nevieme presne vyhodnotiť, praktickým orientačným minimom je kontrola aspoň štyrikrát ročne.
Prvé ošetrenie šteniatok proti škrkavkám sa bežne vykonáva vo veku približne 14 dní. Chovateľ s prevenciou začína takto skoro práve pre vysoké riziko infekcie Toxocara canis.
Odčervenie sa opakuje každých 14 dní až do dvoch týždňov po odstave. V bežnej chovateľskej praxi to často vychádza približne do 10. až 12. týždňa veku podľa termínu odstavu.
Ak zvýšené riziko infekcie pretrváva, napríklad pri častom kontakte s ďalšími šteniatkami, možno pokračovať mesačne až do šiestich mesiacov veku. Ďalší režim sa už riadi životným štýlom konkrétneho psa.
Ak nemožno individuálne riziko spoľahlivo určiť, odporúča sa odčervenie alebo parazitologické vyšetrenie trusu najmenej štyrikrát ročne. Prakticky to zodpovedá približne intervalu každé tri mesiace, ktorý sa často používa ako základná orientácia.
Poľovné psy, psy žijúce vo väčších skupinách, psy s prístupom ku koristi, zdochlinám alebo surovým vnútornostiam a niektoré pracovné zvieratá môžu potrebovať kontrolu výrazne častejšie. Podľa konkrétneho rizika môže ísť o 4 až 12 ošetrení alebo vyšetrení za rok.
Pes, ktorý loví alebo požiera korisť či surové vnútornosti, má iné riziko pásomníc než pes, ktorý takýto prístup nemá. Pri Dipylidium caninum je zásadný výskyt bĺch. Pri echinokokoch sa zohľadňuje aj miesto pobytu, cestovanie a prístup k potenciálne infikovaným orgánom medzihostiteľov.
Pravidelné parazitologické vyšetrenie trusu môže pri niektorých črevných parazitoch nahradiť časť rutinných ošetrení, ak sa vykonáva v rovnakej frekvencii, v akej by bolo odporúčané odčervenie. Pri niektorých pásomniciach však bežné vyšetrenie trusu nemusí infekciu spoľahlivo zachytiť.
Príznaky napadnutia vnútornými parazitmi môžu byť veľmi rôzne a žiadny z nich sám osebe diagnózu nepotvrdí. Niektoré psy pritom nemajú viditeľné ťažkosti vôbec.
Hnačka alebo opakovane mäkká stolica, niekedy s prímesou krvi.
Vracanie, nechutenstvo alebo zmena príjmu potravy.
Chudnutie napriek normálnemu alebo zvýšenému príjmu potravy.
Nafúknuté brucho a horšie prospievanie, najmä pri šteniatkach.
Únava, slabosť, matná srsť alebo celkové zhoršenie kondície.
Bledé sliznice alebo anémia pri silnej infekcii niektorými machovcami.
Viditeľné červy alebo články pásomnice v stolici, na srsti pri konečníku či v pelechu.
Svrbenie okolo konečníka a sánkovanie. To však môže súvisieť aj s análnymi žľazami a nie je dôkazom červov.
Veterinárneho lekára vyhľadajte čo najskôr pri šteniatku alebo dospelom psovi s výraznou slabosťou, opakovaným vracaním, krvavou hnačkou, bledými sliznicami, rýchlym chudnutím alebo celkovým zhoršením stavu.
Pravidelná kontrola parazitov funguje najlepšie spolu s hygienou prostredia a obmedzením ciest nákazy. Cieľom nie je psa „odčerviť raz navždy“, ale dlhodobo udržiavať riziko pod kontrolou.
Pravidelne odstraňujte výkaly pri venčení aj vo vlastnej záhrade. Tým znižujete kontamináciu prostredia vajíčkami a larvami parazitov a zároveň chránite ďalšie zvieratá aj ľudí.
Ochrana proti blchám pomáha prerušiť životný cyklus Dipylidium caninum. Nedovoľte psovi požierať zdochliny a korisť a pri surovom kŕmení venujte pozornosť pôvodu mäsa a vnútorností.
Zapisujte si odčervenie alebo vyšetrenie trusu. Režim prehodnoťte pri zmene kŕmenia, cestovaní, love, kontakte s viacerými zvieratami alebo pri príchode malých detí do domácnosti.
Praktické odpovede k intervalom, šteniatkam, príznakom, zoonózam aj prípravkom na odčervenie.
Pri šteniatkach sa odčervenie začína už vo veku dvoch týždňov a opakuje sa v krátkych intervaloch. Pri dospelom psovi sa režim prispôsobuje skutočnému riziku. Sledujte nielen termín poslednej tablety, ale aj blchy, spôsob kŕmenia, lov, cestovanie a prostredie, v ktorom pes žije.
Prejsť na celý Radca ZOOAQUA →