Rodinného psa nevyberajte len podľa vzhľadu alebo povesti plemena. Dôležitá je povaha konkrétneho psa, jeho veľkosť, energia, cvičiteľnosť aj vek detí. Pozrite sa, ktoré plemená môžu byť skvelými rodinnými spoločníkmi a čo je potrebné premyslieť skôr, než si psa privediete domov.
Aj vyrovnaný rodinný pes potrebuje rešpekt, pokoj a možnosť odísť. Malé dieťa a pes by spolu nemali zostávať bez dozoru dospelého a deti je potrebné od začiatku učiť, že ťahanie za srsť, dráždenie, lezenie na psa alebo nútené objímanie nie sú hra.
Do rodiny s deťmi sa hodí pes s vyrovnaným temperamentom, dobrou schopnosťou učiť sa a nárokmi na pohyb, ktoré rodina dokáže dlhodobo reálne napĺňať. Rovnako dôležitá je kvalitná socializácia, výchova a rešpekt k tomu, že každý pes má vlastné hranice.
Priateľskosť je dôležitá, ale sama nestačí. Rodinný pes by mal dobre zvládať bežný ruch domácnosti, vedieť odpočívať, reagovať na vedenie človeka a po vzrušení sa opäť upokojiť. Veľkú úlohu zohráva aj to, ako bol pes vedený od šteniatka.
Aj medzi psami rovnakého plemena sú rozdiely. Pýtajte sa chovateľa na povahu rodičov a jednotlivých šteniat, sledujte ich správanie a nenechajte sa presvedčiť iba farbou, pohlavím alebo tým, ktoré šteňa k vám pribehne ako prvé.
Koľko času denne máte na pohyb a výcvik? Aké staré sú deti? Koľko priestoru máte doma? Zvládnete starostlivosť o srsť a pravidelné výdavky? A kto sa o psa postará, keď deti vyrastú, zmenia záujmy alebo rodina odíde na dovolenku?
Rodinný pes nemusí byť najkrajší ani najvzácnejší. Dôležitejšie je, či je psychicky stabilný, dobre čitateľný a zvláda kontakt s ľuďmi bez prehnaného strachu alebo podráždenosti.
Veľmi aktívny pes môže byť skvelým spoločníkom pre športovú rodinu, ale problémom v domácnosti, ktorá očakáva najmä pokojného spoločníka na krátke prechádzky.
Chovateľ svoje psy pozná najlepšie. Informácie o povahe rodičov, prostredí odchovu a správaní šteniat vám často povedia viac než všeobecný opis plemena.
Vek a aktivita detí sú pri výbere rovnako dôležité ako plemeno. Batoľa môže veľký pes pri hre nechtiac zhodiť, zatiaľ čo malé plemeno môže zraniť dieťa, ktoré ešte nevie odhadnúť svoju silu.
Batoľatá: prioritou je pokojné riadené spolužitie, dôsledný dohľad dospelého a pes, ktorý má vlastné bezpečné miesto mimo detského ruchu.
Predškoláci: deti už možno učiť jednoduché pravidlá, napríklad nerušiť psa pri jedle, spánku a odpočinku a nebrať mu hračky.
Mladší školáci: môžu sa zapojiť do kŕmenia, jednoduchého tréningu a hier, ale zodpovednosť za psa stále zostáva na dospelých.
Staršie deti: aktívne plemeno môže byť skvelým spoločníkom na výlety, aportovanie, výcvik alebo psie športy, ak sa zapojí celá rodina.
Veľkosť nie je všetko: veľký pes nemusí byť menej vhodný než malý. Rozhoduje povaha, ovládateľnosť a to, či dieťa aj pes dokážu rešpektovať hranice.
Dohľad je základ: malé dieťa a pes spolu nemajú zostávať bez dozoru ani vtedy, keď sa poznajú od šteniatka a doteraz spolu nikdy nemali problém.
Ešte pred príchodom psa si s deťmi povedzte, kedy sa pes necháva na pokoji, kto ho kŕmi a ktoré hry sú povolené.
Nechajte psa dieťa očuchať a prísť vlastným tempom. Nenúťte ho do objímania, držania ani fotografovania v tesnom kontakte.
Pes aj dieťa sa učia, že pokojné správanie prináša príjemnú skúsenosť. Krátke spoločné aktivity sú spočiatku lepšie než dlhé divoké hry.
Pelech, klietka alebo pokojná miestnosť musia byť miestom, kam dieťa psa nenasleduje. Odpočinok je dôležitou súčasťou prevencie konfliktov.
Nasledujúce plemená majú vlastnosti, ktoré môžu v rodine s deťmi fungovať veľmi dobre. Vždy však záleží na konkrétnom psovi, kvalite odchovu, socializácii, výcviku a na tom, či rodina dokáže naplniť jeho potreby.
Aj ideálne zvolené plemeno potrebuje doma jasné pravidlá. Pes by mal vedieť, čo sa od neho očakáva, a dieťa musí rozumieť tomu, že pes nie je hračka. Najlepšou prevenciou problémov je predvídateľné prostredie, dohľad a možnosť odpočinku.
Pri malých deťoch nestačí byť v rovnakej miestnosti. Dospelý sleduje priebeh hry a zasiahne skôr, než je niektorej strane kontakt nepríjemný.
Pelech, otvorená klietka alebo pokojný kút sú priestorom, kde sa pes neruší. Dieťa sa učí, že odpočívajúceho psa necháva na pokoji.
Dieťa by nemalo siahať psovi do misky, brať mu žuvaciu maškrtu ani ho budiť. Tieto situácie zbytočne vytvárajú napätie.
Odvracanie hlavy, oblizovanie nosa, zívanie, odchádzanie, stuhnutie alebo vrčanie môžu znamenať, že pes potrebuje viac priestoru.
Jednoduché cviky, hľadanie maškŕt a pokojné hry pomáhajú budovať spoluprácu. Dieťa môže pomáhať, ale dospelý vedie celý tréning.
Nie každá prechádzka musí byť rodinnou akciou. Niektoré psy potrebujú svižnejší pohyb, sústredený tréning alebo pokojnú prechádzku bez detského ruchu.
Najlepší rodinný pes nie je ten, ktorý „vydrží všetko“. Je to pes, ktorého potreby rodina rešpektuje a ktorého dospelí vedú tak, aby dieťa ani pes nemuseli riešiť situácie, na ktoré nestačia.
Výber plemena je len začiatok. Tu sú odpovede na otázky, ktoré rodiny riešia najčastejšie pred príchodom psa aj počas spoločného spolužitia.
Plemeno môže napovedať veľkosť, energiu a typické vlastnosti, ale o spokojnom spolužití rozhoduje každodenná starostlivosť, výchova a rešpekt. Vyberte psa podľa života, ktorý mu skutočne môžete ponúknuť, nie podľa predstavy, ako by mal rodinný pes vyzerať.
Prejsť na celý Radca ZOOAQUA →