Odvážny a sebavedomý
Typický yorkšír sa len tak niečoho nezľakne a niekedy má tendenciu preceňovať svoje možnosti aj voči oveľa väčším psom.
Mrštný a energický pohyb
Malý, kompaktný a sebavedomý
Jemná srsť a bystrý výraz
Odvážny rodinný spoločníkYorkšírsky teriér je malý spoločenský pes s výrazným temperamentom teriéra. Býva veselý, bystrý, pohotový a veľmi oddaný svojej rodine, napriek tomu sa často správa oveľa sebavedomejšie, než by zodpovedalo jeho veľkosti. Dobre sa prispôsobí životu v byte, potrebuje však pravidelný pohyb, dôslednú výchovu, socializáciu a starostlivú starostlivosť o srsť aj chrup.
Typický yorkšír sa len tak niečoho nezľakne a niekedy má tendenciu preceňovať svoje možnosti aj voči oveľa väčším psom.
K svojim ľuďom býva veľmi oddaný, vyhľadáva ich spoločnosť a rád sa zapája do bežného domáceho života.
Rýchlo chápe nové úlohy a dobre reaguje na krátky, zrozumiteľný výcvik založený na odmenách a jasných pravidlách.
Je pozorný k dianiu okolo seba a má sklon hlasno upozorňovať na pohyb, návštevy alebo nezvyčajné zvuky.
Yorkšírsky teriér má pôsobiť kompaktne, upravene a vyvážene. Trup je pevný, chrbát rovný a končatiny pri pohľade spredu aj zozadu rovné. Napriek tomu, že ide o veľmi malé plemeno, celkový výraz má byť energický a sebavedomý. Pohyb je voľný, výdatný a pes si pri ňom zachováva rovnú hornú líniu.
Lebka je pomerne malá a plochá, papuľa nie je príliš dlhá a nosová huba je čierna. Oči sú stredne veľké, tmavé a lesklé s bystrým inteligentným výrazom. Uši sú malé, v tvare písmena V, vzpriamené a nie sú nasadené príliš ďaleko od seba.
Srsť na tele je stredne dlhá, dokonale rovná, lesklá a jemná s hodvábnou štruktúrou. Štandard požaduje tmavo oceľovomodrú farbu od zátylku ku koreňu chvosta a sýto zlaté pálenie na hlave, hrudi a končatinách. Srsť nesmie byť zvlnená ani vlnitá a nemá brániť voľnému pohybu psa.
Kratšia domáca úprava
Praktická úprava srsti
Dlhšia upravená srsť
Krátky strih na bežný životYorkšírsky teriér býva veselý, priateľský, temperamentný a sebavedomý. Svoju rodinu má veľmi rád a často sa správa ako pozorný malý strážca. Voči neznámym ľuďom môže byť spočiatku rezervovanejší a potrebuje čas, aby si k nim vytvoril dôveru.
Jeho malá veľkosť nesmie byť dôvodom na rezignáciu na výchovu. Sebavedomý yorkšír môže bez správneho vedenia štekať, vybiehať po väčších psoch alebo si vynucovať pozornosť. Pomáha skorá socializácia, pokojné vedenie a dôslednosť bez zbytočne tvrdého zaobchádzania.
Dobre vedený yorkšír sa môže uplatniť ako aktívny rodinný pes aj v rôznych kynologických aktivitách. Pri zoznamovaní s väčšími psami je nutné strážiť bezpečnosť, pretože jeho odvaha niekedy výrazne prevyšuje fyzické možnosti malého tela.



Yorkšírsky teriér vznikol v severnom Anglicku a jeho vývoj je spojený s oblasťou Yorkshire. FCI uvádza, že plemeno bolo známe približne od 50. rokov 19. storočia a medzi jeho predkov patril starý Black and Tan Terrier spolu s ďalšími malými plemenami, napríklad maltézskym psíkom a skye teriérom.
Malé teriéry sa uplatňovali pri love hlodavcov a postupne sa z pracovne využívaného psa stal aj obľúbený spoločenský pes. Súčasný názov plemena bol prijatý v roku 1870. Dodnes si yorkšírsky teriér zachováva typickú teriérsku pohotovosť, lovecký inštinkt a výrazné sebavedomie.

V dobre vedenej domácnosti je veselým, aktívnym a oddaným spoločníkom, ktorý sa ľahko prispôsobí aj životu v meste. Budúci majiteľ však musí počítať s teriérskym sebavedomím, sklonom k hlasným prejavom, pravidelnou starostlivosťou o chrup a s tým, že dlhá jemná srsť vyžaduje priebežnú údržbu.