Vytrvalý a odolný
Bol vyšľachtený na dlhú prácu v náročnom teréne. Potrebuje pravidelnú záťaž a dobre zvláda dlhé presuny aj prácu na stope.
VEĽKÝ ANGLO-FRANCÚZSKY BIELO-ČIERNY DURIČ
Vytrvalý a silný v pohybe
Robustný a harmonický durič
Priateľský a sústredený výraz
Lovecký pes na veľkú zverVeľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič
Veľký francúzsky svorkový durič s vytrvalosťou, silnou kostrou a výraznými loveckými vlohamiVeľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič je veľký, robustný a vytrvalý lovecký pes pôvodom z Francúzska. Vznikol spojením francúzskych duričov a anglického foxhounda a bol vyšľachtený predovšetkým na svorkovú prácu pri love veľkej zveri. K človeku býva priateľský a kontaktný, no jeho silný lovecký pud, samostatnosť a mimoriadne pohybové nároky si vyžadujú skúseného a veľmi aktívneho majiteľa.
Pôvod Francúzsko Plemeno vzniklo z typu Bâtard Anglo-Saintongeois, ktorý bol výsledkom kríženia saintongeoiských duričov s foxhoundom.
Veľkosť Psy 65 až 72 cm, sučky 62 až 68 cm FCI pripúšťa pri kohútikovej výške toleranciu plus alebo mínus 1 cm. Hmotnosť štandard presne neurčuje.
Dĺžka života Približne 10 až 12 rokov Dĺžka života nie je súčasťou štandardu FCI a môže sa líšiť podľa genetiky, kondície, pracovného zaťaženia a starostlivosti.
Náročnosť pohybu Veľmi vysoká Ide o svorkového duriča určeného na dlhú prácu v teréne a lov veľkej zveri.
Priateľský k ľuďom
FCI ho opisuje ako priateľského psa, ktorý má blízko k človeku a dobre sa ovláda pri skupinovom ustajnení.
Výrazne svorkový
Historicky pracuje vo svorkách a prítomnosť ďalších psov mu spravidla vyhovuje. Samota pre neho nebýva ideálnym životným režimom.
Silno lovecky založený
Jeho lovecký pud je výrazný a samostatné sledovanie stopy je prirodzenou súčasťou povahy. Privolanie je preto zásadnou súčasťou výcviku.
Veľký, silný a robustný durič s pevnou kostrou
Veľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič je podľa FCI mohutný, odolný a robustný pes so silnou kostrou, ktorá pripomína jeho gaskonsko-saintongeoiský pôvod. Telo je harmonické a dĺžka tela od ramenného kĺbu po sedací hrboľ zodpovedá približne kohútikovej výške.
Silná kratšia hlava, hlboký hrudník a krátka hustá srsť
Hlava je silná a skôr kratšia, lebka pomerne plochá a široká a stop dobre vyjadrený. Papuľa je rovná a o niečo kratšia než lebka. Oči sú hnedé a pomerne hlboko uložené. Uši sú stredne dlhé, nasadené v úrovni očí, pri koreni pomerne ploché a smerom ku koncu sa stáčajú.
Krk je silný a skôr kratší, mierny lalok je tolerovaný. Chrbát je rovný, bedrá široké a skôr krátke, hrudník široký a spustený po lakte. Srsť je krátka, pomerne tvrdá a hustá. Povinné je bielo-čierne sfarbenie s čiernym plášťom a rôzne rozsiahlymi čiernymi platňami.
Biela s čiernym plášťom Čierne platne Jemné pálené znaky Krátka a hustá srsťPovaha veľkého anglo-francúzskeho bielo-čierneho duriča
Napriek svojej veľkosti a pracovnému založeniu býva tento durič mimo lovu pokojný a spoločenský. Štandard FCI zdôrazňuje jeho priateľskosť, blízkosť k ľuďom a dobrú ovládateľnosť vo svorke. Zdrojový článok zároveň opisuje silnú väzbu na ľudskú aj psiu spoločnosť a výraznú potrebu kontaktu.
Pracovný durič, ktorý potrebuje skúsené vedenie
Veľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič je samostatný a pri práci sa rozhoduje podľa stopy. Výcvik si preto vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a pozitívnu motiváciu. Najdôležitejšie je dobre nacvičené privolanie a bezpečné vedenie v prostredí, kde môže naraziť na zver.
So psami spravidla dobre spolupracuje, pretože svorková práca je súčasťou jeho histórie. Pri malých zvieratách je naopak potrebné počítať so silným loveckým pudom a veľmi skorou socializáciou. K deťom môže byť pri správnom vedení mierny a trpezlivý, kontakt dieťaťa a veľkého psa by však mal vždy prebiehať pod dohľadom dospelého.
Starostlivosť o veľkého anglo-francúzskeho bielo-čierneho duriča
- Krátka hustá srsť je nenáročná a zvyčajne postačí pravidelné vykefovanie jemnou kefou alebo gumovou rukavicou.
- Kúpanie zaraďujte podľa potreby, najmä po silnom znečistení pri práci v teréne.
- Pravidelne kontrolujte dlhé zvesené uši, kde sa môže ľahšie držať vlhkosť a nečistoty.
- Po návrate z lesa prezrite srsť, kožu, labky a medziprstie kvôli kliešťom, tŕňom a drobným poraneniam.
- Veľký aktívny pes potrebuje kvalitné krmivo a množstvo energie prispôsobené skutočnej dennej záťaži.
- Nie je vhodné spoliehať sa iba na záhradu, pretože svorkový durič potrebuje kontakt s ľuďmi alebo ďalšími psami a pravidelnú prácu.
- Pazúry, chrup a celkovú telesnú kondíciu kontrolujte priebežne počas celého života psa.
Pohyb a aktivity
- Pohybové nároky sú veľmi vysoké a bežná krátka prechádzka tomuto plemenu nestačí.
- Najlepšie sa uplatní pri poľovníckej práci, pre ktorú bol vyšľachtený a kde využije vytrvalosť, čuch aj svorkové správanie.
- Dlhé výlety, pachové práce a stopovanie sú vhodným spôsobom, ako zamestnať jeho telo aj hlavu.
- Pre športovo založeného majiteľa môžu byť vhodné aktivity ako canicross, dogtrekking alebo primerane vedený beh.
- Pri voľnom pohybe je nutné počítať so silným záujmom o zver a schopnosťou dlho sledovať stopu.
- Privolanie patrí medzi najdôležitejšie zručnosti, jeho spoľahlivosť však nikdy nenahrádza zodpovedné posúdenie prostredia.
- Nedostatok pohybu, práce a spoločnosti môže viesť k nepokoju a nežiaducemu správaniu.
Zdravie a prevencia
- Plemeno bolo po generácie vyberané pre fyzickú odolnosť a dlhú prácu v teréne, napriek tomu je dôležitá pravidelná veterinárna prevencia.
- Pri veľkom psovi s hlbokým hrudníkom je vhodné poznať príznaky dilatácie a torzie žalúdka a pri podozrení konať okamžite.
- Dlhé zvesené uši pravidelne kontrolujte kvôli zápalom a nadmernému množstvu mazu.
- Pri pracovnom psovi sledujte pohybový aparát, labky a prípadné známky preťaženia alebo úrazu.
- Po intenzívnej aktivite doprajte psovi dostatok odpočinku a záťaž zvyšujte postupne podľa kondície.
- Udržiavajte optimálnu telesnú hmotnosť, aby sa zbytočne nezvyšovalo zaťaženie kĺbov a chrbtice.
- Každú výraznú zmenu výkonu, opakované krívanie, bolestivosť alebo nechutenstvo konzultujte s veterinárnym lekárom.
História plemena
Veľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič vznikol vo Francúzsku z typu označovaného ako Bâtard Anglo-Saintongeois, ktorý sa objavil v polovici 19. storočia. Išlo o výsledok kríženia saintongeoiských duričov s anglickým foxhoundom. Cieľom bolo spojiť silu a odolnosť francúzskych duričov s vytrvalosťou a pracovným štýlom anglických psov.
Plemeno sa využíva ako svorkový durič pri love veľkej zveri, najmä jeleňov a vysokej zveri. FCI ho definitívne uznala 27. januára 1983. Vo Francúzsku si dodnes zachováva predovšetkým pracovný význam a mimo krajiny pôvodu zostáva pomerne vzácne.
Veľký anglo-francúzsky bielo-čierny durič potrebuje priestor, prácu a život po boku aktívneho človeka alebo svorky
Vhodný majiteľ musí počítať s mimoriadnou potrebou pohybu, silným loveckým pudom a samostatnosťou pri práci. Kto mu ponúkne dostatok aktivity, kvalitný výcvik a blízky kontakt, získa vytrvalého, priateľského a schopného pracovného partnera.