Vitálny a pracovitý
Má dostatok energie, vytrvalosti a chuti pracovať, preto najlepšie prospieva v aktívnej domácnosti s pravidelným programom.
Pracovitý a sústredený
Pevná a osvalená stavba
Priateľský a pozorný výraz
Poľovný pes do terénuNemecký prepeličiar je stredne veľký poľovný pes, ktorý spája vytrvalosť, inteligenciu a ochotu spolupracovať. K svojej rodine býva priateľský a oddaný, potrebuje však dostatok pohybu, zamestnania a dôsledné vedenie. Najlepšie sa cíti po boku aktívneho majiteľa, ktorý dokáže využiť jeho poľovné vlohy, vnímavosť aj nadšenie pre prácu.
Má dostatok energie, vytrvalosti a chuti pracovať, preto najlepšie prospieva v aktívnej domácnosti s pravidelným programom.
K ľuďom má blízko, vyhľadáva ich spoločnosť a pri správnom vedení si vytvára pevné puto k svojmu majiteľovi.
Dobre vníma povely a rýchlo chápe nové úlohy, najlepšie však reaguje na pokojný, spravodlivý a dôsledný výcvik.
V teréne pracuje samostatne a s veľkým nasadením, preto vyžaduje spoľahlivé privolanie a bezpečné vedenie.
Nemecký prepeličiar patrí medzi stredne veľké plemená s mierne obdĺžnikovým rámcom. Má pevnú kostru, dobre vyvinuté svalstvo a stabilné kĺby. Trup pôsobí kompaktne a silno, končatiny sú svalnaté a zakončené oválnymi labkami vhodnými na prácu v náročnom teréne.
Uši sú vysoko nasadené a zvesené pozdĺž hlavy. Oči majú mandľový tvar, hnedú dúhovku a inteligentný, sústredený výraz. Chvost nadväzuje na pevný trup a pri bežnom nosení by nemal výrazne vystupovať nad líniu chrbta.
Srsť je dlhšia, hustá, hrubšia a zvlnená až kučeravá. Najčastejšie sa objavuje hnedé alebo červené sfarbenie, prípadne beluš a biele znaky. Osrstenie poskytuje dobrú ochranu pri práci v lese, krovinách aj vlhkom prostredí, vyžaduje však pravidelnú kontrolu po návrate z terénu.
Tmavohnedý beluš
Hnedý beluš
Hnedé a belušové sfarbenie
Hnedobiele sfarbenieNemecký prepeličiar je živý, aktívny a inteligentný pes. Býva vnímavý voči povelom, rád spolupracuje a pri správnej socializácii sa správa priateľsky k ľuďom aj ostatným psom. K svojej rodine je oddaný, vyhľadáva kontakt s človekom a dlhodobá nečinnosť alebo izolácia mu neprospievajú.
Výcvik nemusí byť tvrdý, musí však byť dôsledný, zrozumiteľný a pravidelný. Prepeličiar sa učí ochotne, zároveň má však samostatné poľovné uvažovanie a v teréne dokáže konať podľa vlastného úsudku. Veľkú pozornosť si preto zasluhuje privolanie, ovládateľnosť a postupné privykanie na zver aj rušivé podnety.
K deťom môže mať veľmi dobrý vzťah, ak je na ne od mladosti zvyknutý a vzájomný kontakt prebieha pod dohľadom. Spolužitie s ďalšími zvieratami je potrebné posudzovať individuálne, pretože silný poľovný pud môže ovplyvniť jeho správanie voči drobným domácim miláčikom.



Nemecký prepeličiar bol cielene vyšľachtený približne okolo roku 1890 na území Nemecka. Na jeho vzniku sa podieľal Frederick Roberth, ktorý pri formovaní plemena využil niekoľko poľovných psov nájdených v Bavorsku a psy vhodné na prácu vo vode. Cieľom bol húževnatý a všestranný poľovný pomocník schopný pracovať v lese aj vo vlhkom teréne.
Plemeno sa uplatňovalo pri love zajacov a líšok aj pri aportovaní z vody. Neskôr bolo prevezené do Spojených štátov a následne do Kanady, kde sa nemecké prepeličiare využívali aj na stopovanie medveďov. V minulosti sa rozlišovali dva farebné varianty, červený a beluš, toto delenie sa však dnes nepoužíva. Najväčšie zastúpenie má plemeno stále najmä v Nemecku.

V správnych rukách je oddaným, učenlivým a húževnatým spoločníkom. Budúci majiteľ však musí počítať s vysokými nárokmi na pohyb, silným poľovným pudom, dôsledným výcvikom a pravidelnou starostlivosťou o srsť, uši aj pohybový aparát.