Pokojný a tichý
V domácnosti býva vyrovnaný a nepôsobí prehnane hlučne, napriek tomu pozorne sleduje dianie okolo seba.
Dynamický a pružný pohyb
Elegantná a harmonická stavba
Ušľachtilý profil a veľké uši
Ostražitý a oddaný spoločníkMexický naháč, nazývaný aj xoloitzcuintle, je starobylé prírodné plemeno pochádzajúce z Mexika. Vyskytuje sa v troch veľkostiach a v dvoch varietách – bezsrstej a osrstenej. K svojej rodine býva veľmi verný a citlivý, doma pôsobí pokojne, no zároveň je pozorným strážcom. Potrebuje pravidelný pohyb, láskavú a dôslednú výchovu, včasnú socializáciu a pri bezsrstej variete aj premyslenú starostlivosť o kožu a chrup.
V domácnosti býva vyrovnaný a nepôsobí prehnane hlučne, napriek tomu pozorne sleduje dianie okolo seba.
K svojim ľuďom si vytvára hlbokú väzbu, rád ich sprevádza a dlhé odlúčenie môže znášať ťažko.
Voči neznámym ľuďom môže byť zdržanlivý, preto potrebuje pokojnú a dôslednú socializáciu už od šteňaťa.
Učí sa rýchlo, dobre reaguje na odmeny a neprospieva mu hrubé zaobchádzanie ani chaoticky nastavené pravidlá.
Mexický naháč má čisté, harmonické línie a telo mierne dlhšie než vyššie. Hoci pôsobí jemne, má byť pevný, dobre osvalený a schopný rýchleho, plynulého pohybu. Typické sú dlhé končatiny, hlboký hrudník, veľké vztýčené uši, mandľovité oči a dlhý chvost zužujúci sa smerom ku špičke.
Najznámejšia je bezsrstá varieta s hladkou, pevnou a na dotyk teplou kožou. Na čele, šiji, labkách alebo konci chvosta sa môžu objaviť krátke hrubšie chlpy. Gén spôsobujúci bezsrstosť súvisí aj s neúplným chrupom, preto bezsrstým jedincom nemusia byť prítomné všetky zuby.
Osrstená varieta má celé telo pokryté krátkou, hladkou a priliehavou srsťou bez podsady a mala by mať úplný chrup. Pri oboch varietách sa objavujú odtiene čiernej, sivej, bridlicovej, červenej, pečeňovej, bronzovej alebo plavej; prípustné môžu byť aj škvrny a biele znaky.
Svetlá a škvrnitá koža
Tmavobronzová
Čierna až bridlicová
Tmavá s riedkym osrstenímMexický naháč býva pokojný, veselý, inteligentný a veľmi pozorný. K svojej rodine je hlboko oddaný, zatiaľ čo voči cudzím ľuďom sa môže správať rezervovane. Nie je prirodzene agresívny, jeho ostražitosť z neho však robí dobrého strážcu. Rozdiely medzi jednotlivými psami môžu byť výrazné a správna socializácia má pre budúce správanie zásadný význam.
Výcvik má byť pokojný, dôsledný a založený na odmenách. Xoloitzcuintle rýchlo chápe nové úlohy, ale pri tvrdom alebo nepredvídateľnom vedení sa môže uzavrieť a stratiť dôveru. Krátke, pestré lekcie, spoločná hra a možnosť samostatne premýšľať mu vyhovujú viac než dlhé mechanické opakovanie.
Pri spolužití s deťmi je potrebný dohľad a rešpektovanie odpočinku psa. S ďalšími psami a domácimi zvieratami môže dobre vychádzať, pokiaľ je na ne zvyknutý od mladosti. Samotu je vhodné nacvičovať postupne, pretože silná väzba na človeka môže pri náhlom dlhom odlúčení viesť k neistote alebo stresu.



Mexický naháč patrí medzi najstaršie prírodné psie plemená amerického kontinentu a jeho história siaha najmenej niekoľko tisíc rokov do minulosti. V predhispánskom Mexiku bol spájaný s bohom Xólotlom, od ktorého mena je odvodené označenie xoloitzcuintle. Podľa dobových predstáv mal sprevádzať duše zosnulých na ceste do záhrobia a zastával aj významnú úlohu v obradoch a každodennom živote pôvodných kultúr.
Po príchode Európanov počet týchto psov výrazne klesol a plemeno sa dostalo takmer na hranicu zániku. Na jeho záchrane sa významne podieľala Federación Canófila Mexicana, ktorá mexického naháča používa vo svojom znaku od roku 1940. Dnes je xoloitzcuintle uznávaným národným plemenom Mexika a chová sa v bezsrstej aj osrstenej variete a v troch veľkostiach.

V dobre vedenej domácnosti je pokojným, verným a pozorným spoločníkom. Budúci majiteľ však musí počítať s dôslednou socializáciou, pravidelným pohybom, citlivosťou na dlhú samotu a pri bezsrstých jedincoch aj s ochranou kože pred nepriaznivým počasím a starostlivou dentálnou hygienou.