Sebavedomý a samostatný
Bol vyšľachtený na rozhodovanie bez stáleho vedenia človeka, preto potrebuje pokojný a skúsený prístup.
Rýchly a prekvapivo obratný
Mohutná a pevná stavba tela
Sebavedomý a pozorný výraz
Odolný pastiersky strážcaJuhoruský ovčiak je veľký pastiersky a strážny pes, ktorý bol po generácie vedený k samostatnému rozhodovaniu a ochrane stáda, majiteľa aj majetku. Pod bohatou dlhou srsťou sa ukrýva rýchly, odolný a sebavedomý pes s výrazným ochranárskym inštinktom. Potrebuje skúseného majiteľa, premyslenú socializáciu, jasné pravidlá a dostatok priestoru aj zmysluplnej práce.
Bol vyšľachtený na rozhodovanie bez stáleho vedenia človeka, preto potrebuje pokojný a skúsený prístup.
Prirodzene chráni zverený priestor, rodinu aj majetok a voči cudzím ľuďom býva nedôverčivý a rezervovaný.
K svojim ľuďom si vytvára pevné puto a zmenu majiteľa alebo dlhodobé odlúčenie môže znášať ťažko.
Bohatá srsť vytvára dojem ťažkopádnosti, v skutočnosti ide o pohyblivého, obratného a výkonného psa.
Juhoruský ovčiak je pes nad strednej až veľkej veľkosti, mierne obdĺžnikového formátu, so silnou kostrou a pevným osvalením. Psy sú mohutnejšie než sučky a majú výraznejšiu hlavu. Charakteristická horná línia vytvára nad bedrami mierny oblúk, pričom zadok môže byť rovnako vysoký alebo nepatrne vyššie než kohútik.
Hlava je pretiahnutá, klinovitá a smerom k ňufáku sa postupne zužuje. Stop je iba mierne vyjadrený, nos veľký a čierny. Oči sú menšie, mandľového tvaru a môžu byť tmavo až svetlohnedé, pričom tmavší odtieň je žiaduci. Uši sú nízko nasadené, trojuholníkové a priliehajú k lícam.
Telo, hlavu, končatiny aj chvost pokrýva takmer rovnako dlhá srsť. Krycie chlpy sú najmenej desať centimetrov dlhé, hrubé, husté, rozstrapatené a mierne zvlnené alebo lámané. Podsada je mäkká, dlhá a veľmi hustá. Na hlave srsť vytvára obočie, bradu a fúzy; pri psoch je žiaduca výrazná hriva.
Biela
Biela so žltkastým nádychom
Biela so sivou
Plavá až svetlá slonovinováJuhoruský ovčiak je vyrovnaný, sebavedomý a nezávislý pes. Svojmu majiteľovi býva mimoriadne oddaný, voči cudzím ľuďom však prirodzene zostáva nedôverčivý a odmeraný. Jeho strážny inštinkt je silný a nevyžaduje osobitné podporovanie; dôležitejšie je naučiť psa bezpečne rozlišovať bežné situácie od skutočného ohrozenia.
Ide o psa, ktorý nečaká na každý pokyn a pri ochrane priestoru sa rozhoduje samostatne. Majiteľ preto musí pôsobiť isto, predvídateľne a dôsledne, nie tvrdo. Hrubé zaobchádzanie, konfliktný výcvik alebo cielené podporovanie agresivity môžu vytvoriť veľmi nebezpečné správanie.
Včasná a kvalitná socializácia je nevyhnutná. Pes sa musí bezpečne oboznamovať s ľuďmi, psami, dopravou, návštevami aj rôznymi prostrediami. S deťmi a domácimi zvieratami môže žiť, ak vyrastá v dobre vedenej domácnosti, vzhľadom na veľkosť a ochranársku povahu však musí byť kontakt vždy pod dohľadom dospelého.



Za predkov juhoruského ovčiaka sa považujú stredne veľké hrubosrsté psy, ktoré boli spolu s jemnovlnnými ovcami privezené zo Španielska do stepných oblastí južného Ruska. Tieto psy sa postupne krížili s miestnymi pastierskymi a chrtom podobnými psami a vytvorili typ schopný zháňať stáda aj chrániť ich pred nebezpečenstvom.
Cielený chov sa začal v roku 1898 na krymskom statku Askania-Nova, kde barón Friedrich von Falz-Fein pomohol plemenu získať moderné znaky a označenie juhoruský ovčiak. Prvý oficiálny štandard vznikol v Sovietskom zväze na začiatku 30. rokov 20. storočia. Plemeno si dodnes zachovalo silný ochranársky inštinkt, samostatnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam.

Je vhodný pre človeka, ktorý rozumie samostatným pastierskym strážcom a dokáže ponúknuť bezpečné prostredie, dôslednú socializáciu, každodenný pohyb a pokojné vedenie. Nie je ideálnou voľbou pre začiatočníka ani pre domácnosť, ktorá hľadá bezstarostného a ku všetkým ľuďom priateľského rodinného psa.