Veselý a temperamentný
Je rýchly, hravý a rád sa zapája do všetkého, čo sa okolo jeho rodiny deje.
Rýchly a obratný pohyb
Kompaktná a elegantná stavba
Bystrý a veselý výraz
Aktívny spoločenský pesJaponský teriér je malý, elegantný a živý pes, ktorý si vytvára veľmi tesný vzťah k svojej rodine. Oproti niektorým iným teriérom býva jemnejší, priateľskejší k ľuďom a rád trávi čas v bezprostrednej blízkosti svojho majiteľa. Potrebuje každodenný kontakt, pravidelný pohyb a pestré zamestnanie, dlhú samotu však znáša ťažko.
Je rýchly, hravý a rád sa zapája do všetkého, čo sa okolo jeho rodiny deje.
Vyhľadáva blízkosť človeka a najlepšie prospieva v domácnosti, kde nezostáva dlho sám.
Nové povely chápe rýchlo, ale potrebuje pestrý výcvik, jasné pravidlá a citlivú motiváciu.
Všíma si neobvyklé zvuky a vďaka ľahkej stavbe vyniká rýchlosťou, obratnosťou a koordináciou.
Japonský teriér je malý pes s čistými líniami, kompaktným telom a ľahkým, elegantným vzhľadom. Výška v kohútiku približne zodpovedá dĺžke tela. Hlava je plochá a primerane úzka, papuľa jemná a čierny nos dobre vyvinutý. Tmavé oči sú oválne a majú pozorný, živý výraz.
Uši sú vysoko nasadené, malé, tenké a majú tvar písmena V. Najčastejšie sa sklápajú dopredu, prípustné je aj ich nesenie do strán. Krk je primerane dlhý, chrbát krátky a pevný, hrudník hlboký a brucho výrazne vtiahnuté. Prirodzený chvost sa smerom ku špičke zužuje a pri pohybe býva nesený vyššie.
Srsť je veľmi krátka, hladká, hustá a lesklá. Typická je trojfarebná hlava v kombinácii čiernej, trieslovej a bielej. Telo je prevažne biele a môže niesť čierne alebo trieslové škvrny. Celkový dojem má zostať jemný, čistý a elegantný.
Trojfarebná hlava, biele telo
Biela s čiernymi škvrnami
Čierna, trieslová a biela
Typická krátka lesklá srsťJaponský teriér je svižný, veselý a veľmi kontaktný pes. K svojim ľuďom býva oddaný a často ich nasleduje z miestnosti do miestnosti. Voči cudzím osobám môže byť otvorenejší než mnohé iné teriéry, neobvyklý zvuk alebo pohyb však zvyčajne pohotovo oznámi štekotom.
S deťmi môže vychádzať dobre, ak sa k nemu správajú ohľaduplne a rešpektujú jeho malú telesnú stavbu. Spolužitie s ďalšími psami a domácimi zvieratami uľahčuje včasná socializácia. Pri drobných hlodavcoch je však nutná zvýšená opatrnosť, pretože lovecký pud môže zostať výrazný.
Výcvik má byť krátky, pestrý a založený na odmenách. Pamlsky, hra alebo klikr pomôžu udržať jeho pozornosť. Tvrdé zaobchádzanie nie je vhodné a zbytočné opakovanie môže viesť k odmietaniu spolupráce. Od mladosti je dôležité trénovať samostatný odpočinok, privolanie a pokojné správanie v rôznych prostrediach.



Počiatky japonského teriéra súvisia s hladkosrstými foxteriérmi, ktoré sa v 17. storočí dostali z Holandska do prístavu Nagasaki. Tieto psy boli neskôr krížené s malými stavačmi a miestnymi drobnými psami. Plemeno sa rozvíjalo predovšetkým v prístavných mestách, napríklad v Kóbe a Jokohame, kde bolo chované hlavne ako spoločenský pes.
Cielený chov sa začal približne okolo roku 1920 a ustálený typ bol dosiahnutý asi o desať rokov neskôr. Japonský teriér si získal obľubu vďaka drobnej veľkosti, veselému temperamentu a úzkemu vzťahu k ľuďom. Dodnes však zostáva mimo Japonska veľmi vzácnym plemenom.

Je vhodný pre človeka, ktorý hľadá malého, veselého a veľmi kontaktného psa. Popri svižných vychádzkach a pestrom výcviku potrebuje bezpečné prostredie, včasnú socializáciu, ochranu pred chladom a hlavne dostatok spoločne stráveného času.