Presný nos
Pachovú stopu sleduje sústredene a pri práci dokáže dlho udržať pozornosť.
Ľahký a vytrvalý pes do terénu
Krátka srsť a pozorný výraz
Pokojný spoločník s loveckým srdcom
Ušľachtilá stavba a čisté línieIstrijský krátkosrstý durič je stredne veľké chorvátske plemeno s ľahkou, ušľachtilou stavbou tela a výrazným loveckým založením. V teréne pracuje vytrvalo, sústredene a s istotou, doma však pri dostatku pohybu býva jemným a pokojným spoločníkom. Potrebuje aktívny život, pravidelnú pachovú prácu a človeka, ktorý rešpektuje jeho samostatnosť a vedie ho trpezlivo, dôsledne a bez zbytočného nátlaku.
Pachovú stopu sleduje sústredene a pri práci dokáže dlho udržať pozornosť.
Ľahká stavba a harmonický krok mu umožňujú pracovať aj v členitom teréne.
Pri dostatku aktivity býva v rodine pokojný, láskavý a príjemne nenápadný.
Pri práci sa rozhoduje vlastnou hlavou, preto potrebuje trpezlivý a dôsledný výcvik.
Istrijský krátkosrstý durič pôsobí ľahko, elegantne a harmonicky, pritom však nestráca pevnosť potrebnú na dlhú prácu v teréne. Telo je mierne obdĺžnikové, chrbát rovný a osvalený, hrudník hlboký a končatiny pevné, pružné a dobre zauhlené. Pohyb má byť plynulý, priestranný a bez známok ťažkopádnosti.
Hlava je elegantná a pretiahnutá, so slabo vyznačeným stopom, rovným nosovým chrbtom a tmavohnedými očami s inteligentným výrazom. Stredne dlhé uši sú tenké, zvesené a priliehajú k hlave. Krk je silný a osvalený, bez výrazného laloku.
Srsť je tvrdá, hustá, lesklá a tesne priliehajúca k telu, spravidla dlhá približne 1–2 cm. Základná farba je snehovo biela s jasne ohraničenými oranžovými znakmi na hlave a tele. Oranžová môže mať rôzne odtiene, nemala by však zaberať viac než tretinu celkovej plochy tela.
Snehovo biely základ
Jemná hlava a zvesené uši
Krátka, hustá a lesklá srsť
Ľahký obdĺžnikový rámecJe živý a temperamentný, nie však nervózny alebo bezhlavo divoký. Pri správnom zamestnaní býva doma jemný, pokojný a oddaný svojmu človeku. Voči cudzím ľuďom môže byť zdržanlivejší, nemal by však pôsobiť agresívne ani bojazlivo. Jeho silný hlas a lovecký pud sú prirodzenou súčasťou plemena, s ktorou treba počítať už pred zaobstaraním šteňaťa.
Plemeno sa loveckú prácu učí rýchlo a ochotne, pri bežnej poslušnosti však môže dať prednosť vlastnému rozhodnutiu alebo zaujímavému pachu. Najlepšie funguje pozitívne vedenie, krátke a pestré lekcie, kvalitná odmena a jasné pravidlá. Hrubý nátlak môže citlivejšieho psa uzavrieť a zbytočne oslabiť vzájomnú dôveru.
Včasná socializácia pomáha zvládať mestský ruch, kontakt s ľuďmi aj ďalšími psami. Spolužitie s mačkami a drobnými zvieratami môže byť kvôli loveckému inštinktu zložité. Na voľno by mal behať iba v bezpečnom prostredí a s dobre precvičeným privolaním.



Istrijský krátkosrstý durič vychádza zo starého typu východojadranského bieleho duriča so znakmi. Doklady podobných psov sa objavujú už na stredovekých výtvarných pamiatkach v Dubrovníku, Berame a Zadare. Písomný opis istrijského duriča z roku 1719 navyše uvádza, že chov tohto typu bol známy už pred 14. storočím.
Plemeno sa formovalo na lov zajacov, líšok a diviakov v kamenistej krajine Istrie a ďalších oblastiach dnešného Chorvátska. Cenená bola jeho vytrvalosť, presný nos, dobre počuteľný hlas a schopnosť pohybovať sa v náročnom krasovom teréne. Prvý štandard krátkosrstej varianty zverejnila FCI 2. apríla 1955.

Najlepšie sa uplatní pri aktívnom človeku, ktorý mu ponúkne pravidelný pohyb v prírode, stopovanie a výcvik založený na spolupráci. Popri fyzickej záťaži potrebuje aj kontakt s rodinou, dobre precvičené privolanie, bezpečné prostredie a pravidelnú kontrolu uší, labiek aj celého tela po návrate z terénu.