Priateľský a pokojný
Štandard vyžaduje prívetivú povahu a vyrovnaný temperament bez zbytočnej ostrosti.
Vytrvalý švédsky stopár
Silný, ale nikdy nie ťažkopádny
Pokojný a priateľský výraz
Špecialista na zajaca a líškuHamiltonov durič je výrazný trojfarebný stopár vyšľachtený vo Švédsku na samostatný lov zajaca a líšky. Pri práci je energický, húževnatý a sústredený, mimo terénu však pôsobí priateľsky a pokojne. Potrebuje dlhé prechádzky, pravidelnú pachovú prácu a skúsené vedenie, ktoré rešpektuje jeho samostatnosť aj silný lovecký inštinkt.
Štandard vyžaduje prívetivú povahu a vyrovnaný temperament bez zbytočnej ostrosti.
Pri práci postupuje jednotlivo, rozhoduje sa samostatne a dokáže sa dlho držať pachovej stopy.
Je stavaný na mnoho kilometrov pohybu a musí pôsobiť silno, funkčne a zároveň ľahko.
Zajac, líška alebo čerstvá stopa môžu rýchlo prevziať jeho pozornosť nad okolím.
Hamiltonov durič má obdĺžnikovú, proporčnú stavbu tela a nesmie pôsobiť ťažko. Hrudník je hlboký, zadok silný, chrbát pevný a pohyb paralelný, výdatný a energický. Rozdiel medzi psami a sučkami má byť na prvý pohľad dobre zreteľný.
Hlava je dlhá, lebka mierne klenutá a stop zreteľný, no nie prehnaný. Tmavohnedé mandľové oči majú pokojný výraz. Mäkké zvesené uši hladko priliehajú k lícam a pri pozornosti sa môžu v nasadení mierne zdvihnúť.
Krk je dlhý a silný, chrbát rovný, bedrá svalnaté a hrudník dobre vyvinutý až po lakte. Chvost dosahuje k pätám, pri koreni je silný a smerom ku špičke sa zužuje. Srsť je hrubšia, hustá a priliehavá, s kratšími hladkými chlpmi na hlave, ušiach a prednej strane končatín.
Čierny plášť na chrbte
Žltohnedé až teplo červenohnedé pálenie
Biela lysina, hruď, labky a špička chvosta
Presne ohraničená trikolóraHamiltonov durič je priateľský pes s pokojným temperamentom. K svojej rodine býva lojálny a spoločenský, nie je však typickým nenáročným domácim miláčikom. Jeho spokojnosť závisí od možnosti pravidelne pracovať, stopovať a pohybovať sa v prírode.
Pri správnej socializácii dokáže dobre vychádzať s ľuďmi aj deťmi. S drobnými zvieratami môže byť spolužitie komplikované, pretože pohybujúca sa korisť prirodzene aktivuje jeho lovecký pud. Aj vzťahy s ďalšími psami je vhodné budovať od ranného veku.
Výcvik musí byť dôsledný, spravodlivý a založený na pozitívnej motivácii. Durič dokáže dobre spolupracovať, ale pri zachytení zaujímavej stopy sa môže rozhodovať samostatne. Preto je dôležité od šteňaťa rozvíjať privolanie, sebakontrolu, bezpečnú chôdzu na vodítku a schopnosť prerušiť pachovú prácu.



Duriče sa vo Švédsku chovali už od 16. storočia a v ich pôvode sa objavovali psy z južného Nemecka a Švajčiarska, rovnako ako anglické foxhoundy a harriery. Moderná história Hamiltonovho duriča sa však začala písať až v druhej polovici 19. storočia.
Na výstave v Štokholme v roku 1886 boli predstavení psy Pang a Stella, ktoré vlastnil gróf Adolf Patrik Hamilton. Tieto jedince sú považované za základ dnešného plemena, vtedy označovaného ako švédsky durič. V roku 1921 dostalo plemeno meno Hamiltonstövare na počesť prvého predsedu Švédskeho kynologického klubu a dnes je považované za švédske národné plemeno.

Najlepšie sa uplatní pri aktívnom človeku alebo poľovníkovi, ktorý dokáže využiť jeho výborný čuch, vytrvalosť a chuť pracovať. Pri dostatku pohybu, kvalitnej socializácii a spravodlivom výcviku sa stáva priateľským, pokojným a lojálnym spoločníkom.