Vytrvalý pracovný pes
Bol vyšľachtený na dlhú prácu vo svorke a dokáže sa sústredene pohybovať v náročnom teréne.
Vytrvalý a energický lovec
Elegantná a vyvážená stavba
Pokojný a inteligentný výraz
Durič stvorený na prácu vo svorkeFrancúzsky bielo-čierny durič je veľký a elegantný pracovný pes vyšľachtený na lov vysokej zveri vo svorke. V teréne vyniká vytrvalosťou, sústredením, hlasným hlásením a výborným nosom, zatiaľ čo v bežnom kontakte býva priateľský, pokojný a dobre ovládateľný. Potrebuje skúseného majiteľa, dostatok pohybu, dôsledný výcvik privolania a bezpečné vedenie v prírode.
Bol vyšľachtený na dlhú prácu vo svorke a dokáže sa sústredene pohybovať v náročnom teréne.
Pachová stopa je jeho prirodzeným svetom, preto potrebuje bezpečné vedenie a kvalitné privolanie.
Pri správnom vedení býva milý, pokojný a spoločenský, najmä v kontakte so svojou rodinou.
Zvyčajne dobre spolupracuje s ďalšími psami, ale socializácia a jasne nastavené pravidlá sú dôležité.
Francúzsky bielo-čierny durič je veľký, ušľachtilý a harmonicky stavaný pes. Hlava je pomerne dlhá, výrazná a nesená hrdo, bez toho, aby pôsobila ťažko. Tmavé oči majú inteligentný a dôverčivý výraz. Dlhé, mierne stočené uši sú nasadené v úrovni očí a pri natiahnutí dosahujú najmenej ku koreňu nosa.
Krk je pomerne dlhý a pevný, chrbát dlhší, ale dobre nesený, bedrá svalnaté a hrudník hlbší než širší. Končatiny sú silné a rovné, labky odolné a pohyb ľahký, pružný a priestranný. Typickým spôsobom pohybu je predĺžený a plynulý cval.
Srsť je krátka, hustá a pomerne pevná. Sfarbenie musí byť biele a čierne, najčastejšie s výrazným čiernym plášťom alebo väčšími čiernymi platňami. Povolené je čierne či namodralé bodkovanie a jemné svetloplavé znaky nad očami, na lícach, pod ušami, na končatinách a pri koreni chvosta.
Výrazný čierny plášť
Dlhé zvesené uši
Krátka pevná srsť
Pružný a priestranný pohybJe to priateľský, vyrovnaný a inteligentný durič, ktorý býva v kontakte s ľuďmi príjemný a dobre ovládateľný. Doma môže pôsobiť pokojne, vonku sa však rýchlo prebúdza jeho energia, vytrvalosť a silný záujem o pachové stopy. K svojej rodine si vytvára pevný vzťah, no nie je typickým ostrým strážcom.
Výcvik musí byť trpezlivý, zrozumiteľný a založený na pozitívnej motivácii. Pri zaujímavom pachu môže pes pracovať veľmi samostatne, preto je mimoriadne dôležité privolanie, ovládateľnosť na dlhom vodítku a schopnosť odložiť loveckú reakciu.
S ďalšími psami zvyčajne vychádza dobre vďaka svorkovému založeniu. Spolužitie s mačkami a drobnými zvieratami však môže byť pre silný lovecký pud náročné. K deťom býva pri správnej socializácii trpezlivý, vzhľadom na jeho veľkosť a silu je však vždy nutný dohľad dospelého.



Francúzsky bielo-čierny durič sa vyvinul z dnes už zaniknutého saintongeois a pravdepodobne nadväzuje na staré biele francúzske duriče známe už v 16. storočí. Súčasný typ sa začal formovať v druhej polovici 19. storočia a neskôr ho ovplyvnil poitevin a gasconsko-saintongeoský durič.
Štandard plemena bol prijatý v roku 1957. Francúzsky bielo-čierny durič bol po generácie využívaný ako svorkový pes na lov veľkej zveri, najmä jeleňov. Mimo Francúzska zostáva pomerne vzácny a dodnes sa chová najmä pre svoje pracovné schopnosti, výborný čuch, vytrvalosť a hlasitý prejav na stope.

Hodí sa predovšetkým k skúseným a aktívnym ľuďom, ktorí mu ponúknu dlhé výpravy, pravidelný výcvik a bezpečné prostredie. Starostlivosť o srsť je jednoduchá, oveľa dôležitejšie je dôsledné privolanie, socializácia, dostatok pohybu a rešpektovanie jeho silného loveckého inštinktu.