Vyrovnaný a priateľský
Pri správnej socializácii býva otvorený, stabilný a dobre spolupracuje s človekom aj ďalšími psami.
Vytrvalý a svižný pohyb
Silný a harmonický durič
Pozorný a ušľachtilý výraz
Odolný spoločník do prírodyEstónsky durič je stredne veľké poľovné plemeno pochádzajúce z Estónska. V teréne vyniká vytrvalosťou, obratnosťou, výborným čuchom a výraznou chuťou sledovať stopu, zatiaľ čo doma môže byť vyrovnaným a priateľským spoločníkom. Potrebuje však aktívneho majiteľa, dostatok pohybu, pravidelnú prácu nosom, dôsledný nácvik privolania a bezpečne oplotený priestor.
Pri správnej socializácii býva otvorený, stabilný a dobre spolupracuje s človekom aj ďalšími psami.
Má veľmi dobre vyvinutý čuch, silnú chuť sledovať zver a vytrvalo pracuje aj v náročnom teréne.
Zvučný hlas pomáha poľovníkovi sledovať psa na väčšiu vzdialenosť, v bežnom živote je preto vhodné pracovať aj s ovládateľnosťou štekania.
Dobre zvláda dlhšie výlety a športový program, pokiaľ je záťaž primeraná veku, kondícii a zdravotnému stavu.
Estónsky durič má pevnú kostru, dobre vyvinuté svalstvo a telo zreteľne dlhšie než je jeho výška v kohútiku. Hlava je pri pohľade zhora klinovitá, papuľa dlhá a rovná, oči tmavohnedé a uši tenké, zvesené a priliehajúce k lícam. Hrudník je dlhý a priestorný, chrbát rovný a široký a končatiny silné, rovné a dobre osvalené.
Srsť je krátka, rovnomerná, tvrdšia na dotyk a lesklá. Dopĺňa ju stredne vyvinutá podsada, ktorá pomáha chrániť psa pri práci v chladnejšom počasí. Chvost je šabľovitý, silný pri koreni a postupne sa zužuje; pri pohybe môže živo kmitať, jeho nasadenie sa však nemá zdvíhať nad líniu chrbta.
Typické je trojfarebné sfarbenie s čiernymi platňami, pálením a jasne bielymi znakmi. Povolená je aj dvojfarebná varianta s citrónovými až zlatisto trieslovými platňami bez čiernej. Biela má byť viditeľná na hlave, hrdle, hrudi, bruchu, končatinách a na špičke chvosta.
Trojfarebné sfarbenie
Biele znaky a tmavé platne
Výrazná hlava a dlhé uši
Čierne sedlo s pálenímEstónsky durič má byť vyrovnaný, pohyblivý a priateľský. K rodine býva oddaný a pri dostatku aktivity môže doma pôsobiť pokojne. V teréne sa však naplno prejavuje jeho poľovné založenie – pracuje samostatne, vytrvalo sleduje stopu a pri nájdení zveri používa zvučný hlas.
Výcvik by mal byť založený na pozitívnej motivácii, trpezlivosti a jasných pravidlách. Plemeno býva inteligentné a ochotné pracovať, silný čuch a lovecká vášeň však môžu v prírode ľahko prevážiť nad povelom. Privolanie je preto potrebné budovať od šteňaťa a mimo bezpečného prostredia používať dlhé vodidlo.
S ďalšími psami väčšinou vychádza dobre, pretože bolo po generácie využívané aj na spoločnú prácu. Spolužitie s mačkami a drobnými zvieratami závisí od ranej socializácie a konkrétneho jedinca, lovecký pud však nemožno spoľahlivo odstrániť. Kontakt s deťmi by mal byť vždy ohľaduplný a pod dohľadom dospelého.



Estónsky durič vznikal v 20. storočí z miestnych duričov a ďalších európskych poľovných plemien. Významným impulzom k jeho vývoju bola potreba menšieho duriča, ktorý by pri love neohrozoval raticovú zver a dokázal spoľahlivo pracovať v miestnych lesoch a mokradiach.
Do chovu prispeli východo- a západoeurópske aj britské duriče. Tisíce psov boli posudzované, vyberané a zapisované ako základ nového plemena, ktorého štandard bol v Estónsku oficiálne schválený v roku 1954. Medzinárodná kynologická federácia FCI prijala estónskeho duriča predbežne v roku 2019 pod číslom štandardu 366.

V rukách skúseného a aktívneho majiteľa je priateľským, vytrvalým a veľmi schopným spoločníkom. Budúci chovateľ však musí počítať so silným loveckým pudom, vysokou potrebou pohybu, zvučným hlasom a nutnosťou bezpečne riadiť voľný pohyb psa v prírode.