Vytrvalý stopár
Jeho pracovné tempo je skôr stredné, no dokáže ho udržať dlho a sústredene.
Silný a vytrvalý durič
Výborný čuch
Pokojný a oddaný
Ilustračný AI záberArtoisský durič je stredne veľký, pevne stavaný a svalnatý francúzsky durič, ktorý bol po stáročia cenený najmä pri love zajacov. Má výborný čuch, pracuje sústredene a jeho tempo nie je najrýchlejšie, zato je dlhodobo vytrvalé. Vo svorke býva nekonfliktný, ku svojmu človeku sa silno viaže a pri dostatku pohybu, práce nosom a jasnom vedení môže byť aj príjemným spoločníkom pre skúsenú aktívnu rodinu.
Jeho pracovné tempo je skôr stredné, no dokáže ho udržať dlho a sústredene.
Na zaujímavej stope môže prestať vnímať okolie, preto potrebuje spoľahlivé istenie.
Má dobrú svorkovú mentalitu, nebýva zbytočne konfliktný a rád spolupracuje s ďalšími psami.
Pri citlivom vedení si vytvára pevné puto a doma môže pôsobiť prekvapivo pokojne a láskavo.
Artoisský durič nemá pôsobiť jemne, dlho ani príliš ľahko. Je to kompaktný, silný pes s výraznou kostrou a dobre vyvinutým svalstvom. Telo je len nepatrne dlhšie ako výška v kohútiku, hrudník je hlboký a široký a pohyb zostáva rovnomerný, ľahký a úsporný.
Lebka je silná, široká, pomerne krátka a v hornej časti zaoblená. Stop je výrazný, papuľa rovná a pysky dostatočne vyvinuté, aby pri pohľade z profilu vytvárali hranatejšie zakončenie ňufáka. Oči sú okrúhle, tmavohnedé a dodávajú psovi jemný, mierne melancholický výraz.
Uši sú nasadené približne v úrovni očí, široké, takmer ploché, na konci zaoblené a dosahujú k začiatku nosa. Krk je silný, chrbát široký a pevný, rebrá dobre klenuté a končatiny rovné a robustné. Chvost je silný, pomerne dlhý a býva nesený šabľovito.
Tmavo plavý trikolór
Dlhé takmer ploché uši
Široká a silná hlava
Čierny plášť a veľké škvrnyArtoisský durič je energický, odolný a pracovitý pes s výrazným loveckým založením. Zároveň je opisovaný ako pokojný, veľmi naviazaný na svojho majiteľa a dobre fungujúci vo svorke. Nebýva prehnane ostrý, no na stope dokáže pracovať samostatne a rozhodovať sa bez neustáleho vedenia človeka.
V rodine môže byť láskavý a prítulný, ak má dostatok aktivity a od mladosti prechádza kvalitnou socializáciou. S ďalšími psami zvyčajne vychádza dobre, pretože bol po generácie vedený k práci vo svorke. Spolužitie s mačkami a drobnými zvieratami je však potrebné posudzovať veľmi opatrne kvôli silnému loveckému pudu.
Výcvik musí byť dôsledný, trpezlivý a založený na motivácii. Tvrdé zaobchádzanie nepodporuje spoluprácu a mechanické opakovanie môže psa rýchlo prestať baviť. Privolanie je potrebné trénovať od šteňaťa, no ani dobrý výcvik nemusí pri čerstvej stope prekonať jeho lovecký inštinkt.



Artoisský durič je vo Francúzsku pripomínaný najmenej od 17. storočia ako durič zameraný predovšetkým na lov zajacov. Patrí medzi takzvané briquety – stredne veľké poľovnícke psy stojace veľkosťou medzi veľkými duričmi a basetmi. V 19. storočí bol obľúbený nielen v oblasti Artois, ale aj mimo nej.
Do chovu sa v rôznych obdobiach primiešavali anglické duriče a príbuzný normandský typ. Na začiatku 20. storočia existovali významné línie, po druhej svetovej vojne však plemeno prakticky zmizlo. V 70. rokoch 20. storočia bolo vo Francúzsku cielene obnovené a dodnes zostáva vzácnym pracovným duričom s výraznou väzbou na svoj pôvodný účel.

Artoisský durič najlepšie prospieva pri človeku, ktorý rešpektuje jeho lovecký inštinkt a ponúkne mu pravidelnú prácu nosom. Potrebuje dlhé prechádzky, spoľahlivé istenie, kontakt s rodinou a trpezlivý výcvik bez zbytočnej tvrdosti. V správnych rukách sa z neho stáva oddaný, pokojný a mimoriadne vytrvalý partner pre aktívny život.