Vytrvalý a pracovitý
Tirolský durič bol šľachtený na dlhú prácu na stope a v ťažkom teréne. Potrebuje pravidelnú aktivitu a zmysluplné zamestnanie.
Vytrvalý pohyb v teréne
Silný a svalnatý durič
Pozorný a sústredený výraz
Stvorený pre les a horyTirolský durič
Vytrvalý rakúsky durič do práce v lese a horách, s výborným nosom a výrazným loveckým založenímTirolský durič je stredne veľký, silný a vytrvalý lovecký pes pôvodom z Rakúska. Bol vyšľachtený na samostatnú prácu v náročnom horskom teréne, kde využíva jemný čuch, orientačné schopnosti a vytrvalosť na stope. K svojmu človeku býva lojálny a pri správnom vedení príjemný, jeho prirodzené pracovné založenie však najlepšie využije skúsený a aktívny majiteľ, ideálne poľovník.
Pôvod Rakúsko Plemeno pochádza z Tirolska a podľa FCI nadväzuje na staré keltské duriče.
Veľkosť Psy 44 až 50 cm, sučky 42 až 48 cm FCI uvádza celkové rozpätie 42 až 50 cm. Hmotnosť štandard presne neurčuje.
Dĺžka života Približne 12 až 14 rokov Dĺžka života nie je súčasťou štandardu FCI a môže sa líšiť podľa genetiky, kondície a starostlivosti.
Náročnosť pohybu Vysoká Ide o pracovného duriča určeného na dlhú a vytrvalú prácu v lese a horskom teréne.
Samostatný a istý
Pri love pracuje samostatne, drží stopu a dobre sa orientuje. Tomu musí zodpovedať aj výchova a dôsledne budované privolanie.
Lojálny k človeku
K svojmu majiteľovi si vytvára pevný vzťah a spoločnosť ľudí vyhľadáva. Najlepšie prospieva tam, kde je súčasťou každodenného života.
Výrazne lovecky založený
Má silný lovecký pud, jemný nos a vysokú chuť sledovať stopu. Nie je vhodné podceňovať jeho potrebu práce a bezpečného vedenia.
Stredne veľký, silný a svalnatý durič obdĺžnikového rámca
Tirolský durič je podľa FCI stredne veľký pes so stredne silnou kostrou, výrazným osvalením a robustnou, zdravou stavbou. Telo je dlhé a obdĺžnikové, mierne dlhšie než vyššie. Moderný štandard už nepočíta s niekdajšou nízkonohou varietou, ktorá bola z plemena vyradená v roku 1994.
Široká hlava, dlhé uši a hustá srsť s podsadou
Lebka je široká, čistá a ľahko klenutá, stop zreteľný. Oči sú veľké a tmavohnedé. Uši sú široké, vysoko nasadené a na koncoch zaoblené. Krk je mierne klenutý, suchý a bez laloku. Chvost je vysoko nasadený a dosahuje najmenej po pätový kĺb.
Srsť tvoria husté krycie chlpy s podsadou, skôr hrubšie než jemné. FCI pripúšťa červené sfarbenie alebo čiernu s pálením, prípadne trikolórny vzhľad. Pri oboch farebných variantoch môžu byť biele znaky na hrudi, labkách a končatinách, ich absencia nie je chybou.
Červená Čierna s pálením Výrazné pálenie Hustá srsť s podsadouPovaha tirolského duriča
FCI opisuje tirolského duriča ako povahovo pevného, vášnivého loveckého psa s jemným čuchom. Pracuje samostatne, vytrvalo sleduje stopu, výrazne sa hlasovo prejavuje a má dobrý orientačný zmysel. Práve tieto vlastnosti z neho robia výborného pracovného psa, ale zároveň plemeno, ktoré potrebuje skúsené vedenie.
Priateľský spoločník, ktorý zostáva predovšetkým pracovným duričom
K svojej rodine môže byť veselý, lojálny a kontaktný. K cudzím ľuďom býva skôr rezervovaný, ale správne socializovaný jedinec nemá byť bezdôvodne agresívny. Spolunažívanie s deťmi aj ďalšími zvieratami si vyžaduje rešpekt k povahe konkrétneho psa a starostlivé vedenie.
Silný lovecký pud treba od mladosti usmerňovať. Dôležitá je kvalitná socializácia, spoľahlivé privolanie a výcvik založený na zrozumiteľných pravidlách. Tvrdé zaobchádzanie nie je vhodné, dôslednosť však pri tomto samostatne pracujúcom duričovi nemožno vynechať.
Starostlivosť o tirolského duriča
- Hustú srsť s podsadou pravidelne prečesávajte, najmä v období intenzívnejšieho pĺznutia.
- Po pohybe v lese a vysokej tráve kontrolujte kožu, labky, medziprstie a srsť kvôli kliešťom, tŕňom a drobným poraneniam.
- Dlhé priliehajúce uši pravidelne kontrolujte a sledujte prípadné začervenanie, zápach alebo nadmerné množstvo mazu.
- Pazúry sa pri práci v teréne môžu obrusovať prirodzene, napriek tomu ich dĺžku pravidelne kontrolujte.
- Kúpanie zaraďujte podľa potreby a používajte šetrnú kozmetiku určenú pre psy.
- Pracovný pes potrebuje kvalitné krmivo a množstvo energie prispôsobené skutočnej dennej záťaži.
- Po intenzívnej práci doprajte psovi dostatok odpočinku a pravidelne kontrolujte jeho celkovú kondíciu.
Pohyb a aktivity
- Tirolský durič potrebuje vysokú mieru každodennej aktivity a najlepšie sa uplatní pri poľovníckej práci.
- FCI ho uvádza ako ideálneho pracovného psa pre poľovníkov v lese a horách.
- Využíva sa pri hlasitom love zajaca a líšky aj pri dohľadávaní postrelenej zveri.
- Dlhé výlety v prírode, práca s nosom a stopovanie sú vhodným spôsobom, ako zamestnať jeho telo aj hlavu.
- Pri voľnom pohybe je nutné počítať so silným loveckým pudom a ochotou samostatne sledovať stopu.
- Výcvik má byť pravidelný, dôsledný a prakticky zameraný, aby zodpovedal schopnostiam pracovného duriča.
- Pre majiteľa, ktorý mu nedokáže ponúknuť dostatok aktivity a zmysluplného zamestnania, môže byť toto plemeno príliš náročné.
Zdravie a prevencia
- FCI opisuje tirolského duriča ako robustného a zdravého psa, čo však nevylučuje individuálne zdravotné ťažkosti.
- Pri pracovnom psovi venujte zvýšenú pozornosť pohybovému aparátu, labkám a prípadným úrazom vzniknutým pri práci v teréne.
- Po každom náročnom love alebo dlhšom pohybe v lese skontrolujte celé telo, najmä končatiny, vankúšiky a kožu.
- Dôležitá je pravidelná ochrana proti kliešťom a ďalším vonkajším parazitom podľa odporúčania veterinárneho lekára.
- Preventívne veterinárne prehliadky pomáhajú zachytiť zdravotné zmeny skôr, než začnú psa pri práci obmedzovať.
- Udržiavajte optimálnu hmotnosť a dobrú svalovú kondíciu, pretože oboje má význam pre dlhodobú funkčnosť pohybového aparátu.
- Každé opakované krívanie, bolestivosť, zhoršenie výkonu alebo výraznú zmenu správania konzultujte s veterinárnym lekárom.
História plemena
Tirolský durič rovnako ako ďalšie typy brakýrov nadväzuje podľa FCI na keltské duriče. Už okolo roku 1500 využíval cisár Maximilián I. podobné psy pri love v Tirolsku a spomínal ich vo svojich poľovníckych zápiskoch.
Cielený chov jednotlivých línií sa začal v Tirolsku okolo roku 1860. V roku 1896 bol vytvorený štandard, ktorý bol oficiálne uznaný v roku 1908. Z pôvodne väčšieho množstva variet zostali červená a čierna s pálením. Nízkonohá varieta bola zo štandardu vyradená v roku 1994. Dnes zostáva tirolský durič predovšetkým pracovným psom pre poľovníkov v lese a horskom prostredí.
Tirolský durič potrebuje prácu, pohyb a skúseného človeka, ktorý dokáže využiť jeho silné lovecké vlohy
Najlepšie sa cíti po boku aktívneho poľovníka, ktorý mu ponúkne pravidelnú prácu v teréne, kvalitný výcvik a blízky kontakt. V zodpovedných rukách je vytrvalým, schopným a lojálnym partnerom, ktorého prirodzené vlohy najlepšie vyniknú v lese a horách.